Keď sme opúšťali Slovenko, čo sa počasia týka v neďalekých Vizoviciach sme neočakávali žiadnu výraznú zmenu. A to sa nám aj potvrdilo. Obrovské teplo panovalo aj tam. Festivalový maratón sa začal už o 14.40, kedy sa predstavila publiku domáca formácia Final Fiction. Keďže po príchode do Areálu R. Jelínka som uprednostnil prechádzku okolím a zisťovaním, čo sa za rok zmenilo, ako prvú kapelu som videl až partiu ostravákov Salamandra. Ich melodický heavy/power metal sa prítomným fanúšikom páčil. Kapela ako prvá v histórii festivalu pokrstila na pódiu svoj nový album nazvaný Time To Change. Krstnými rodičmi boli čoraz populárnejší Sabaton. Na záver ich sviežeho setu Salamandry zaznela aj nová hymna festivalu, ktorú češi odspievali spoločne so Sabatonom, príznačne nazvanú Masters of Rock. Po Salamandre sa na javisku predstavil prvý zahraničný hosť, slováci Horkýže Slíže, ktorí sú pravidelnými účinkujúcimi na MoR-e. Ja osobne týchto svojich krajanov veľmi nemusím, ale slovákom a najmä čechom stojacim pod pódiom sa ich set evidentne páčil. Vďaka Kukovi sa organizátori rozhýbali a začali ľudí, pariacich sa pod pódiom, aspoň ostrekovať hadicou s vodou. Pričom by som sa určite zastavil, je Kukov zmysel pre recesiu. Keďže bol na metalovom festivale, tak pod tričko si dal rukávniky s imitáciou tetovania. Počas prvého dňa neuniklo mojej pozornosti častá premávka sanitiek. Podľa slov lekárov mnoho ľudí neodhadlo svoje možnosti na obrovskom teple a končili s kolapsami organizmu. S blížiacou sa 19. hodinou prichádzal veľký okamih. Vtedy za biciu súpravu mal zasadnúť Mike Terrana, ktorý sa pokúšal o zápis do Guinessovej knihy rekordov. Mike sa pokúšal odbubnovať štyri po sebe idúce vystúpenia. Jeho rekord bol pred Mastrom ohrozený, keďže Masterplan odriekli účasť na festivale, kvôli zranenej Grapovovej achylovke. Našťastie to Mike vyriešil a pokus o zápis do histórie začal so švédsko-americkým projektom bývalého gitaristu Europe Kee Marcella, K 2. Priznám sa, že toto vystúpenie som odbojkotoval, pretože človek potreboval okrem chmelovej polievky, zjesť aj niečo sýtejšie. Po projekte K 2 zasadol Terrana za biciu súpravu spoločne s gitaristom Axelom Rudim Pellom a jeho kapelou. Ich vystúpenie bolo energické a plné emotívnych momentov. Axel Rudi Pell nezabudol venovať skvelé gitarové sólo zosnulému Ronniemu Jamesovi Diovi, po ktorom mimochodom bolo pomenované hlavné pódium. Záver vystúpenia si kapela trocha odľahčila, pretože Mike Terrana si vymenil svoje posty so spevákom Johnym Gioelim a predviedol sa v úlohe speváka. Skladba My Way od Franka Sinatru mu nešla vôbec zle. Po energickom vystúpení Axela Rudiho Pella nasledoval ťahák prvého dňa a to vystúpenie Tarji Turunen s orchestrom. Nadšený dav zobal fínskej dive z ruky, ale našli sa aj takí, ktorí presne ako minulý rok pri vystúpení Tarjinej bývalej kapely Nightwish odchádzali. Žiaľ ja som patril medzi tých, ktorí vydržali do skladby My Winter Storm a šli sa radšej osviežiť zlatistým mokom. Dôvod? Tarjin operný spev v doprovode orchestra pôsobil neuveriteľne nudne a uspávajúco. Pozor, tým nechcem zhadzovať speváčkine kvality. No podľa mňa sa takéto vystúpenie na festival naozaj nehodí. Tesne po polnoci usadol Mike Terrana za svoju súpravu posledný krát. Tentokrát predviedol asi 40 minútové bubenícke sólo, počas ktorého odznelo 11 skladieb. Zo začiatku jeho set dotvárali sample klasickej hudby a to mi až tak nevoňalo. V závere však už predvádzal iba svoje bubenícke umenie bez zbytočných pridaných hodnôt a to bol naozaj fantastický zážitok. „Šialenému“ američanovi sa tak na festivale Masters of Rock 2010 podarilo ako prvému bubeníkovi v histórii odohrať štyri koncerty za sebou so štyrmi rôznymi kapelami. Po 6 a pol hodinách bol rekord na svete. Na záver nezabudol Mike všetkým poďakovať. To však ešte nebol koniec prvého vyčerpávajúceho dňa. Na fanúšikov čakal ešte švédsky uragán menom Sabaton. Aj napriek časovému sklzu (Sabaton začali hrať okolo 1.30, teda asi o polhodinu neskôr), naliali do asi 15 tisíc fanúšikov neskutočnú porciu energie. Ich set sa opieral najmä o skladby z nového albumu Coat of Arms (Coat of Amrs, Uprising, The Final Solution, Aces In Exile, Saboteurs). Joakim Brodén komunikoval s divákmi v čestine, čo malo v publiku obrovskú odozvu. Okrem už tradičného „Ešte jedno pivo“, sa Joakim naučil aj českú ľudovú skladbu, ktorú s ním spieval azda každý, kto ju poznal. Kapela bez problémov „rozhádzala“ počas vystúpenia medzi divákov asi 50 svojich tričiek. Okrem nových skladieb Sabaton nezabudli ani na osvedčené pecky ako Attero Dominatus, Primo Victoria alebo Metal Machine. Celá kapela si vystúpenie neuveriteľne užívala a podľa slov samotného speváka na toto vystúpenie len tak ľahko nezabudnú. Sabaton boli naozaj skvelou bodkou za prvým dlhým dňom. Po koncerte bolo treba dopriať organizmu aspoň trošku spánku. Keďže sme bývali v neďalekom Zlíne pobrali sme sa na vlak, ktorý chodil pravidelne po vystúpeniach až do Otrokovíc. Kvôli časovému posunu sme ho však nestihli, pretože jeho odchod bol naplánovaný na 2. hodinu rannú. Po zážitku zo Sabatonu, to však nikomu nevadilo…