Práve na posolstvo Minor Threat naviazalo len o čosi mladšie newyorské zoskupenie Sick of It All. Tí sa síce k SXE nikdy nehlásili, no ich postoj k drogám, alkoholizmu a dokonca odpor k jedeniu mäsa je z textov úplne jasný. Bratia Kollerovci udržiavajú kapelu pri živote už 25 rokov. A veľmi úspešne. 20. apríla 2010 im v CMR vyšiel Based On A True Story ako v poradí už ich 18. album, 4 roky od vydania posledného Death To Tyrants.  Based On A True Story by sme mohli nazvať akýmsi „vinobraním“ Sick Of It All – najlepšie z najlepšieho robené s vášňou. Počas mimoriadne rýchlych 33 minút stihneme okrem hudobného úžasu zaregistrovať kontrast – na albume cítiť, že chalani starnú, no zároveň stále rezonuje vernosť svojej vlastnej tvári. Nie móda, nie póza – vášeň preto a poznanie toho, čo a prečo robia. Na albume síce intro formálne chýba, no neformálne je absolútne nepotrebné. Hneď k prvej piesni Death or Jail /Smrť alebo väzenie/ krátko po vydaní albumu – už koncom apríla – natočili videoklip, čím spustili oficiálne promo albumu. The Divide a Bent Outta Shape nesú „tanečný potenciál“ nového albumu. Mosheri, piteri a všetci im podobní so zanedbateľným pudom sebazáchovy si práve pri nich prídu na svoje. V horkosladkej skladbe A Month Of Sunday Lou spieva o svojich spomienkach na formovanie NYHC scény, nostalgicky vníma čas a konštatuje, že už ani hardcore nie je tým, čím bol. Pre jeden internetový portál sa vyjadril: „Dnes je to ďaleko zložitejšie. Skupiny, ktoré dnes hrdo prehlasujú, že hrajú hardcore, vám za svoje vzory označia Iron Maiden a Panteru. Je to k smiechu a naviac vôbec nevedia, ako zneli napr. Minor Threat“. Vo Waiting For The Day a Lifeline nechýba typické Oi! „ľudové“ pokrikovanie podpódiových más, čo len dotvára atmosféru celého albumu. Z morálneho hľadiska nemožno opomenúť hodnotu piesní Dirty Money a Nobody´s Rules – všetci by sme si mali byť rovní.

Hardcore si určite nepustí človek bažiaci po inštrumentálnom zážitku. Zvuk je rýchly, gitarové riffy originálne, rytmy sa striedajú rýchlo, spev, rev, rap harmonicky vyvážený, v konečnom dôsledku ako všetko so všetkým. Chcela by som vyzdvihnúť nazvučenie pri nahrávaní, je naozaj dokonalé. Človek by musel byť hluchý, aby necítil nespútanú energiu na albume všade prítomnú. Jediný rozdiel od ich predošlej tvorby je cítiť v istej textovej skepse, avšak svoje hudobné korene nezradili. Ako som spomínala – vinobranie – najlepšie z najlepšieho.

Autor: Odin

Hodnotenie autora: 9 / 10