MOONSPELL – Extinct

MOONSPELL na čele s charizmatickým Fernandom Ribeirom patria k mojím obľúbencom. Nový materiál, ktorý nám ponúka album „Extinct“ je príjemnou, priam až odpočinkovou nahrávkou. Pätica hudobníkov ukazuje svoju romantickejšiu polohu, myslím, že sa neurazia skalní fanúšikovia, keď napíšem, že nielen romantickejšiu, ale aj komerčnejšiu.

Výrazný priestor na albume dostali orchestrálne polohy, ktoré dobre dokresľujú atmosféru celého počinu. Fernando výrazne upustil od agresívnych polôh hlasu, oveľa viac využíva svoj basbarytón. Agresívnejší vokál je použitý iba v pár songoch („Breathe (Until We Are No More)“, „Extinct“, „Funeral Bloom“ a „A Dying Breed). Vo zvyšných šiestich piesňach by ste takúto podobu jeho vokálu hľadali márne. Do popredia sa vo viacerých prípadoch dostali aj výrazné gitarové sóla, ktoré pohladia každého romantika.

Líder kapely Ribeiro sa netají tým, že má romantickú dušu a to vyplávalo v celej svojej kráse na povrch práve pri novom albume. Ešte pred vydaním aktuálnej novinky Fernando vyhlasoval, že hudba, ktorá bude na nahrávke, vychádza priamo z jeho srdca. A to aj cítiť. Jedným dychom však dodám, že mám z tohto albumu naozaj zmiešané pocity.

MOONSPELL

„Extinct“ pôsobí ako jednoliaty celok, dobre sa počúva, doslova by som ho nazval ako príjemnou a relaxačnou hudbou. Isto mi dajú za pravdu fanúšikovia, ktorým sa páči agresívnejšia poloha MOONSPELL, že práve tento prvok na celej doske neuveriteľne chýba. Najmä zo začiatku som mal s tým vskutku problém. Časom sa mi piesne dostali pod kožu, ale veruže neviem, či sa k albumu budem vracať, ako povedzme ku kultovému „Wolfheart“ alebo „Irreligious“, či „Memorial“.

Zároveň však treba istotne napísať, že romantickejšia a ukľudnenejšia poloha MOONSPELL veruže svedčí. Piesne „Medusalem“ (zaujímavé použitie orientálnych prvkov), „Domina“, alebo aj prvý zverejnený song pred vydaním albumu „The Last of Us“ sú „nákazlivé“ a veľmi dobre sa počúvajú. Ak chcete zbaliť nejakú potemnelú dievčinu, rozhodne jej pustite tieto songy. My, čo to už nehľadáme si to môžeme pustiť pri šoférovaní na dlhšie trasy. A aby som nezabudol. Mojím osobným favoritom je záverečný šansón „La Baphomette“, to je veruže skvost, v ktorom vyniká nádherný Fernandov hlas. A treba napísať, že nielen tu. Jeho jedinečné zafarbenie si vás isto podmaní aj na tomto albume.

Z albumu „Exctint“ ide zvláštny pokoj, romantický feeling a ak by sme boli kritickejší, tak veruže aj mierna komercia. Až tak to nevadí, pretože portugalská skupina nám naservírovala zaujímavú zmes pohodových piesní. Trošku chýba viac agresívnejších polôh, ale možno práve preto, že ich tu je pomenej, budú vzácnejšie. Za seba napíšem, že album sa mi páči, ale stále mám z neho rozpačité pocity a snažím sa uveriť, že zvoľnenie tempa nie je komerčným ťahom, ale že to vychádza zo samotných členov skupiny. Je pravda, že pomalé a náladové songy išli MOONSPELL vždy a boli ozdobami každého ich albumu, no nikdy neboli v takomto hojnom počte. Sám som zvedavý ako „Extinct“ prijmú fanúšikovia.

Autor: Stillborn

Hodnotenie autora: 7 / 10

Názor redakcie:

MOONSPELL sú pre mňa roky srdcovou záležitosťou a milujem hlas Fernanda Ribeira, avšak ich tvorba je veľmi plávajúca medzi dravým agresívnym metalom a depresívnym gothic štýlom. Osobne mám radšej tie dravšie albumy, teda nesmrteľné prvotiny „Wolfheart“ a „Irreligious“. Ich tvorba si roky drží svoj štandard, akurát každý album je v niečom experimentálny a občas sa prikláňa k spomínanej dravosti a občas aj k ponurosti. Podľa toho ich aktuálne novinky aj berú fanúšikovia a sú s nimi spokojní v podstate rôznorodo.

MOONSPELL promo

Novinka „Extinct“ rozhodne viac poteší gothickú komunitu, nakoľko je viac orientovaná na ponurosť, melanchóliu, depresívnosť, ako na energiu. Čisto spievaných partov je podstatne viac ako extrémneho vokálu. Kvalitu Fernandovho spevu ani nemusím viac rozpisovať, jeho hlas je vždy charakteristický a skvelý, až tak, že dvíha úroveň kapely aj pri slabších albumoch.

Celkom ma prekvapilo použitie orientálneho motívu v závere úvodnej skladby „Breathe (Until We Are No More“, čo mi pripomenulo ich známu, mnou nie príliš obľúbenú pieseň „Allah Akbar! La Allah Ella Allaha“ z EP „Under the Moonspell“. Našťastie v tejto titulnej piesni nie je ten motív nosný, lebo skladba je inak klasická „moonspellovská“, z ktorej opäť pociťujete hnev, chlad aj zahĺbenie v striedajúcom sa vokále podfarbenom orchestrom. Len jej záver je o poznanie ťahavejší, práve spomínanými orientálnymi rytmami hranými na sláčikových nástrojoch. Tento motív sa kapele zrejme zapáčil, lebo ho využila aj v skladbe „Medusalem“, kde je podstatne výraznejší. Jeho ešte väčšie využitie by zrejme bolo na škodu, ale v tejto miereje to presne akurát a pôsobí to veľmi zaujímavo.

Naopak, titulná skladba „Extinct“ je pre mňa absolútnym priemerom doom metalového klišé, nenachádzam v nej žiadny silnejší moment a udivuje ma práve jej výber za ťahák albumu. V jej úvode, ma doslova až iritovalo takmer minútové použitie elektronického samplu, pripomínajúce nejaký techno žáner. Rovnako ďalším, podľa mňa nie príliš vydareným činom, je aj zaradenie piesne „The Last of Us“, ktorá sa pohojdáva na hrane komerčného rocku veľmi silno pripomínajúceho HIM. Vypustením týchto dvoch songov, by album o nič neprišiel, skôr získal.

MOONSPELL v roku 2014

Najviac emotívne pôsobí jednoznačne „Domina“, ktorá je rovnocennou baladou k veľmi úspešnému hitu „Luna“. „Domina“ je navyše bohatšia o skvelé gitarové sólo hodné slova majstrovské.  Veľmi vydarená aj je „Funeral Bloom“ alebo energická „A Dying Breed“ .

Ostatné piesne sú rovnako dobré, avšak jedna vec mi miestami vadila. Na mysli mám až prehnané použitie moderných zvukov a samplov, ktoré znejú miestami až príliš komerčne, tanečne, diskotékovo. Chápem, že gothic vstrebáva rôzne zvuky a experimenty, avšak priveľa ich použitia, odnáša MOONSPELL ďalej od klasického metalového zvuku založeného na výrazných gitarách.

Celkovo je však „Extinct“ veľmi dobrý album, no skôr zaujme tú menej metalovú časť fanúšikovskej základne týchto Portugalcov. Ja osobne radšej siahnem po ich starinách alebo si počkám na ďalší album, kde snáď opäť viac zainteresujú gitary, dvojkopáky a podstatne rýchlejšie tempá.

Autor: Anula

Hodnotenie: 7,5 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Stanley „Stillborn“ Černák

Šéfredaktor portálu Valhalla.sk