Priznám sa, že ešte v úvode ma zarazila celková dĺžka albumu, ktorá má skoro 75 minút. Jedným dychom hneď musím dodať, že nie som nejakým extra veľkým fanúšikom thrash metalu. K novému albumu som teda pristupoval s obavami. Tie sa však rozplynuli už počas úvodnej skladby The Ballad of Leonard and Charles. Skladba obsahuje nielen vynikajúci spev Roba Dukesa ( v kapele je od roku 2005), silné gitarové riffy, klasické thrashové postupy, ale je aj veľmi rozmanitá. Americká pätica hudobníkov v nej vynikajúco narába s tempami, čo robí úvodnú skladbu veľmi pestrou. Text je kontroverzný, pretože skladba je venovaná dvom masovým vrahom. Hneď ďalšia skladba Beyond the Pale má nádych old school thrash metalu, na aký sme boli zvyknutí, tak pred dvadsiatimi rokmi. Opäť sa skladba vyznačuje vynikajúcim Dukesovým spevom, kvalitnými gitarovými sólami. Prvá časť albumu je solídna, ale stále ma mátala dĺžka albumu. Na ňu som zabudol v strede celej novinky. Prečo? Jednoduchá odpoveď. To čo nám títo páni ponúknu v ďalších skladbách, v podstate nepotrebuje ani komentár. Myslím si, že skladby ako Downfall, March of the Sycophants, Nanking a  Burn, Hollywood, Burn zaujmú nielen thrashovo zameraného poslucháča. Po nich v nastolenom tempe kapela pokračuje, ale tu už začína vadiť celková stopáž albumu. Skladby pritom nie sú rovnaké, stále majú poslucháčovi čo ponúknuť, ale vyslovene na svoje si v závere prídu asi iba thrashoví fajnšmekri. Na Exhibit B: The Human Condition ma najviac zaujali dve skladby, ktoré som už spomínal. V Downfall ma očaril vynikajúci thrashovo melodický refrén, pri ktorom nedokážete len tak obsedieť a samozrejme gitary s vokálom, ktoré vás rozsekajú na kúsky. O tom, že Exodus vedia spraviť aj kratšie, ale najmä úderné skladby niet pochýb, pretože to dokázali opäť v skladbe Burn, Hollywood, Burn. Gitary sú správne rezavé a refrén je tak úderný, že sa vám nedostane len tak ľahko z hlavy. Na novinke sa vo vynikajúcom svetle predstavuje spomínaný vokalista Rob Dukes, ktorý podľa mňa dáva zabudnúť na doteraz najuznávanejšieho speváka Exodus Stevea „Zetra“ Souzu. V troch skladbách sa však nemôžem zbaviť pocitu, že Dukes sa snaží v niektorých polohách byť ako Phil Anselmo z Pantery. Kapela má veľké plus, že sa snaží mať skladby pestré (samozrejme, že v medziach thrash metalu) a to je asi hlavným dôvodom celkovej stopáže albumu. Ďalším plusom albumu sú trefné a úderné texty. Okrem toho netreba zabudnúť, že v podstate je to „béčkový“ materiál z roku 2007! Už keď spomínam plusy, tak musím spomenúť aj mínusy. Jediným záporným bodom je v konečnom dôsledku dĺžka. Po dobrom úvode, smrteľnom strede príde narad možno až zbytočne natiahnutý záver. Myslím, že Exodus –Exhibit B: The Human Condition mohlo kľudne končiť pri skladbe The Sun Is My Destroyer a vtedy by bola stopáž albumu tak akurát. Predposledná inštrumentálka a posledná Good Riddance mi prídu už trošku zbytočné. 

Autor: Stillborn

Hodnotenie autora: 8 / 10

Stanley „Stillborn“ Černák

Šéfredaktor portálu Valhalla.sk