To verím. Skôr ako sa dostaneme k hudbe samotnej na novom albume, tak sa musím spýtať na obal CD. Viem, že na toto ste už odpovedali miliónkrát, mňa však skôr zaujíma, že kto prišiel s nápadom spraviť takýto netradičný obal. Aj keď jednou vetou treba povedať, že na obaloch ste si vždy dali záležať…
Jediný uletený človek na grafiku v kapele je bubeník Elevo. Takže prvotný nápad je z jeho hlavy a nakoniec aj celé grafické spracovanie je jeho robota.
 
Tak mu odovzdaj odo mňa pochvalu. Poďme, ale k hudbe samotnej. Pokiaľ mám správne informácie, tak tú si mal na starosti práve ty. Dá sa povedať, že nový album je logickým hudobným pokračovaním Psychomantium Phenomenon?
Niečo vzniklo aj spontánne pri jammoch v skúšobni, niečo je z vesmíru a všetko to je dotvorené kreatívnym duchom spoločenstva pod nekompromisným dohľadom môjho kritického oka. Nezaoberám sa tým, či treba pokračovať tam, kde sme skončili predošlý album. Proste robím/robíme hudbu a keď príde ten správny čas, tak koncept sa z temnoty vynorí sám. Ešte sme nespravili album, ktorý by bol podobný predošlému.

Na novinke však cítiť váš typický rukopis, váš feeling. Striedanie sekavých riffov s melodickými pasážami. S príchodom klávesistky Džany si však myslím, že klávesy na novinke zohrávajú dôležitejšiu úlohu ako tomu bolo v minulosti. Taká skladba Maws je toho dôkazom…
Náš rukopis tam musí byť, veď sme stále tá istá kapela. Práve to je dôležité! Udržať si svoj charakteristický rukopis, rozvíjať ho a napredovať. Trendmi sa nezaoberáme. Vždy to budú Depresy a zároveň to bude vždy iné. Maws je jedinečným príkladom skladania hudby za prispenia všetkých zúčastnených. Tento song je zo 70% jam a samozrejme, že Džana má na ňom neodddiskutovateľný podiel.
 
To naozaj cítiť. Na novom albume ste podľa mňa použili mnoho nových prvkov a predsa všetci vieme, že sú to typické Depresy. Texty si vzal na starosti Vesper. O čom sú? Ide o koncept alebo každá skladba je o niečom inom?
Od čias, kedy prišiel do kapely Vesper, prevzal väčšinu textovania práve on. Z čoho mám samozrejme radosť, pretože mi tým ušetril čas, ktorý môžem venovať výhradne hudbe a vždy je lepšie, keď si vie spevák spraviť dobrý text sám, lebo si ho lepšie položí „do papule.“ Sem tam, ale ešte popíšem papier nejakými myšlienkami a tak aj na tomto albume mám dva texty. Väčšina textov vychádza už zo samotného názvu albumu „predsmrtné skúsenosti“ a v najväčšej miere pojednáva práve o tejto téme. Teda o smrti, umieraní a o takom filozofovaní o forme posmrtnej existencie a všetko je to v duchu pekne depresívneho nihilizmu. Nič v ľudskej existencii nie je také isté ako smrť a predstava toho, že smrťou sa všetko končí ako keď zhasneš svetlo je dosť depresívna. Nevypovedané zostane nevypovedané, skutky nenaplnené, žiadna možnosť nápravy omylov…je jedno či si duchovne čistý, osvietený, alebo vrah. Smrť zasiahne bez rozdielu každého rovnako. V menšej miere sú na novinke zastúpené texty „bežného“ života. Tie sú prevažne sociálneho charakteru (Cave Dwellers, Reality Architects), avšak so smrťou úzko súvisiace.

Takže každá skladba má svoj vlastný príbeh. Album je „vonku“ už od októbra, aké ste naň zatiaľ zaznamenali ohlasy?
Do vkusu každého sa trafiť nedá a ani nám o to nejde. Ohlasy sú od výborných (tých je najviac), po priemerné. Negatívne ohlasy sme zatiaľ nemali.

Tak to je vcelku potešujúce. Už keď sme pri fanúšikoch. Ja osobne som vás videl aj na Brutal Assaulte a aj v B. Bystrici, v menšom klube. Kde sa vám hrá lepšie? Na festivale pred davom ľudí, kde môžete osloviť potenciálnych nových fanúšikov, alebo v menšom klube, kde viete, že publikum prišlo kvôli vám?
S veľkými pódiami až také skúsenosti nemáme. Nie sme štadiónová kapela, takže tie klubovky máme určite radšej. Je tam aj lepší kontakt s ľuďmi, všetko je viac osobné a bezprostredné.

To verím. V októbri ste hrali v Banskej Bystrici, kde sa mne osobne nepáčilo, že ste sa museli s vašou aparatúrou predierať pomedzi dav fanúšikov. Ďalšou výhodou je aj nie vždy kvalitný zvuk. Neprekážajú vám mnou spomenuté nevýhody klubových akcií?
Tak zvuk vedia dokurviť aj na poriadne veľkých festivaloch. Skôr mám v tomto smere pozitívne skúsenosti z klubov, pretože ak je tam hluchý zvukár, tak na tie menšie priestory nám to v pohode hrá aj z pódiovky. A to predieranie medzi ľuďmi už patrí k tomu. My nie sme žiadne nafúkané hviezdy a kontaktu s fanúšikmi sa nevyhýbame. Skôr naopak.

To som si všimol aj po spomínanom októbrovom koncerte. Zjednodušene povedané hrajú Depresy extrémny metal. Akú hudbu počúvajú členovia skupiny v súkromí?
Nie sme obmedzení metalisti, aj keď samozrejme metalu patrí najväčší priestor nášho záujmu. Hudbu milujeme ako celok a z nášho pohľadu je hudba len dobrá alebo zlá. V podstate počúvame všetko okrem country a dychovky. Nemá cenu rozpisovať tu kapely, skladateľov alebo interpretov, to by sme už ani o inom nemuseli písať.

Aj tak mi nedá neopýtať sa ta jednu otázku. Kto vás v začiatkoch Depresy najviac ovplyvnil?
Metallica, Sepultura, Paradise Lost, Entomed, Grave, Dismember, Hypocrisy…. a jasné, všetci to chcú počuť – Septic Flesh.

Všetky kapely, ktoré spomínaš sú naozaj veľkými menami svetovej metalovej scény. Krajiny z ktorých pochádzajú sú metalu zasľúbené. Ale aké boli vaše začiatky tu na Slovensku? Na ružiach ste ustlaté určite nemali…
Tie podmienky (hlavne ekonomické) sa so zahraničím nedali porovnávať ani v najmenšom. Dobré vybavenie mohli mať len tí, čo im  ho rodičia alebo známi doviezli za nehorázne peniaze zo zahraničia. So situáciou a zázemím dnešných začínajúcich „umelcov“ sa to nedá absolútne porovnávať. Aj na posraté struny som musel pol roka čakať…A potom nech sa niekto oháňa vetami, ako nám bolo za komunistov dobre.

Áno, začínajúce kapely majú dnes úplne iné podmienky ako vy. Aj na tomto vidieť, že vás dopredu hnala snaha a láska k hudbe. Úprimne, prezraď nemali ste chuť to niekedy zabaliť a na všetko sa úplne vysrať?
Bude to znieť asi divne, ale nemali. Alebo si prinajmenšom na také niečo nepamätám. Spoločne strávený čas si dokonale užívame a stále nás to baví a napĺňa pocitom zadosťučinenia. Nikdy sme „netlačili na pílku“, veciam nechávame voľný priebeh a aj z toho dôvodu vzniká medzi nami minimum nedorozumení a to platí aj vo vzťahu k okolitému svetu. Pre mňa osobne sú Depresy koníčkom na celý život.

Nazval si to „koníčkom“ na celý život. Podľa mňa ste na poli extrémneho metalu pomerne slušne prerazili aj v zahraničí. Verili ste v začiatkoch, že by vás Depresy mohlo uživiť, alebo ste to od začiatku brali realisticky?
Ha, ha, ha. Tak teda nato sme nemysleli ani prinajmenšom. S podobným štýlom muziky sa majú problém presadiť a uživiť aj muzikanti v ekonomicky a sociálne vyspelejších krajinách ako je Slovensko.

Čo by chceli Depresy ešte dosiahnuť vo svojej kariére? Podľa mňa ste najlepšou metalovou skupinou na Slovensku. Veľmi obľúbený ste aj v ČR….
Samozrejme, že máme svoje ciele. Tým najbližším je spraviť v priebehu septembra ďalší klip k novému albumu (už tretí) a dať dokopy nový materiál na piaty album, za ktorým si budeme opäť sto percentne stáť. Zároveň dúfame, že sa ním posunieme zase do polôh, ktoré by sme sami od seba neočakávali. Chceme koncertovať, baviť seba aj ostatných, byť kreatívny a nestagnovať, žiť hudbou, metalom….len reálne veci.

Spomínaš tretí klip. Ak netrepem, tak sa vám podarilo natočiť klip ku Reality Architects a Lunacy Cheating. Na ktorú skladbu padla voľba teraz a prečo? A kde sa bude nahrávať?
Bude to na Morph alebo Maws. Konečné rozhodnutie padne po dokončení predbežných scenárov. Tieto skladby sme vybrali preto, lebo sú silné nielen po hudobnej, ale aj textovej stránke. Nahrávať sa bude opäť v Trenčíne a znovu túto prácu zveríme do rúk Tomáša „Panáčika“ Moravanského.

S ním ste teda spolupracovali aj pri predošlých klipoch k aktuálnemu albumu? Náklady si asi hradíte sami…
Áno, obidva sme robili s Tomášom. Náklady si samozrejme hradíme sami.

V predošlej odpovedi si spomenul, že chystáte už aj nasledovníka aktuálneho albumu. V našich končinách je to asi obtiažnejšie ako inde. Môžu sa teda fanúšikovia tešiť na pokračovateľa Morphu v dohľadnej dobe?
O presnom dátume sa určite nebavme, ale minimálne ten ďalší jeden album ešte spraviť chceme. Ako rýchlo bude dokončený závisí od viacerých okolností. Hlavne od času, invencie, inšpirácie, múzy… Momentálne sa pasujem s Nuendo-M (nahrávací program), v ktorom chcem robiť všetky podkladové sample a v podstate aj demo verzie jednotlivých songov. Všetko je strašne náročné na čas a keď popri tom nechceš zanedbávať rodinu, tak sa treba riadne oháňať…Tiež nechceme zabudnúť ani na koncertnú činnosť, takže nejaký ten rôčik to ešte potrvá. Jednoznačne sa chceme prezentovať len 100% robotou.

Samozrejme. Taká dlhá pauza ako medzi Psychomantium Phenomenon a Morph teda nehrozí?
Posnažíme sa a spravíme všetko preto, aby to bolo rýchlejšie. Avšak nikto z nás nevie čo nám život prichystá…

To je jasné. Blíži sa leto, teda čas festivalov, koncertov a oddychu. Kde vás môžu fanúšikovia okrem Topfestu vidieť hrať naživo?
Na 100% sú potvrdené tieto termíny: 19.6. hráme v Čadci na Bagdad Mosh Festivale, 3.7. na Topfeste, 24.7. sme na Metalfeste vo Volyni, 31.7. Hard days in Holíč, 16.10. v Trenčíne na Necrofeste VI. a ďalšie vystúpenia sú v jednaní.

Posledná otázka bude možno trošku netradičná. Určite sa nájdu ešte fanúšikovia, ktorí tvorbu Depresy nepoznajú. Ako by ich nalákal Roman „Dirrt“ Špatný na hudbu Depresy? Prečo by si im z množstva kapiel odporučil práve vašu tvorbu?
Dosť ošemetná otázka. Snáď preto, že 50 litrový súdok nám nevydrží nikdy viac ako jednu noc, s borovičkou sa vôbec nemaznáme a trávy nie je nikdy dosť….Vďaka za rozpravu bratku, nech ťa zlé veci obchádzajú!