Niektorí si svoje účinkovanie zopakovali, ako napríklad veľké meno bubeníckeho sveta Mike Mangini, ktorý nahral predošlý album s názvom Metal. Ten bol plný hostí ako napríklad Jeff Loomis alebo Alexi Laiho. Novinku nahrala len trojica muzikantov. Jeff Waters obstaral už tradične gitary. Okrem toho aj basu a vokály. Hlavný spev a doprovodné gitary nahral Dave Padden, ktorý Jeffovi sekunduje od roku 2003. Ryan Ahoff nahral bicie. Oproti predchodcovi sú na albume rýchlejšie skladby. Spevy a vokály sú trochu agresívnejšie. Je to návrat k staršej tvorbe. U Annihilatoru sme boli zvyknutí, že zvuk gitár bol vždy ostrý, surový, bzučavý. Tento zvuk sa niekomu práve kvôli tomu páčil, iní ho odsudzovali. Na novom albume je zvuk gitár už viac príbuzný s ostatnými, ale stále si zachováva svoju typickú tvár Annihilator. Album otvára skladba The Trend, ktorá hneď zo začiatku ulahodí peknou rýchlou melódiu. Na úvod albumu sedí ako uliata. Dá sa povedať, že ten úvod plní funkciu intra. Po zhruba dvoch minútach tejto skladby sa už na nás vyrútia ostré thrashmetalové riffy z rukopisu Jeffa Watersa. Táto pieseň je vlastne najdlhšia a jedna z najlepších na albume. Nasledujúce Coward a Ambush patria k tým najrýchlejším, čo môže Annihilator vo svojej tvorbe ponúknuť. Sekané riffy a zbesilé melódie sa striedajú jedna radosť a to všetko za doprovodu priamočiarych a strojovo presných bicích. Štvrtá Betrayed je o čosi pomalšia, no jej najväčšou zbraňou je refrén, ktorý si zapamätáte už po prvom počutí. Piata 25 Seconds je taký experiment. Musím však uznať, že vydarený. Skladbu otvára pomalá, čisto basgitarová vyhrávka, po ktorých nasledujú riffy s agresívnym prejavom spevu. Spomínaná basová linka  preruší spev, aby nasledujúce riffy do vás udreli ešte s väčšou intenzitou. V tejto pesničke je aj veľmi vydarené gitarové sólo. Nowhere To Go je pomalšia a vyznačuje sa čistým spevom v refréne. Skladba kombinuje v sebe toho viac, no aj napriek tomu až natoľko nezaujme. Siedma The Other Side je typickou “Annihilatorovkou“. Ďalšia skladba (druhá najdlhšia), Death In Your Eyes z úvodu veľmi nenadchne, no ako pesnička plynie, tak sa v nej objavia stále ďalšie a ďalšie zaujímavé melódie a riffy. Predposledná Payback znie najhutnejšie a najtemnejšie na albume. Album uzatvára cover od Van Halena s názvom Romeo Delight.

Album má dohromady niečo vyše trištvrte hodinku. Dobre sa počúva, pretože hneď z úvodu zaujme. Následné rýchle skladby vás nakopnú, v strede albumu orientovaná 25 Seconds prekvapí. Album dá potom na chvíľu oddýchnuť, aby na záver ešte udrel tvrdou skladbou a príjemným coverom. 

Žáner: thrash metal Krajina pôvodu: Kanada Vydavateľstvo: Earache Records, 2010 Web:  www.annihilatormetal.com
Zostava: Jeff Waters – gitara, basa, vokály Dave Padden – spev, gitara Ryan Ahoff – bicie Doplnená zostava na koncertoch 2010: Al Campuzano – basa Carlos Cantatore – bicie	Diskografia: Alice In Hell – 1989 Never, Neverland – 1990 Set the World on Fire – 1993 King of the Kill – 1994 Refresh the Demon – 1996 Remains – 1997 Criteria for a Black Widow – 1999 Carnival Diablos – 2001 Waking the Fury – 2002 All For You – 2004 Schizo Deluxe – 2005 Metal – 2007 Annihilator – 2010
Tracklist: The Trend (7:04) Coward (4:22) Ambush (3:22) Betrayed (4:34) 25 Seconds (4:49) Nowhere To Go (5:08) The Other Side (4:20) Death In Your Eyes (5:58) Payback (4:48) Romeo Delight /Van Halen cover/ (4:26)	Definitíva: Jeff Waters po vyše 20 rokoch ukázal,  že stále má čo ponúknuť a zložil  pre fanúšikov Annihilator presne to, čo očakávajú.  Na albume sa striedajú priamočiarejšie  thrashové vypalovačky so zložitejšími  a progresívnejšími kompozíciami.  Je to Annihilator taký, ako ho poznáme, no napriek tomu nás album  v niektorých momentoch dokáže prekvapiť.

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla