Hneď v úvode však môžem priznať, že moje obavy sa našťastie nepotvrdili. 1349 hneď po úvodnom intre (nie jedinom, ale k tomu sa ešte dostanem) to rozbalia pekne z ostra. Po „výdychu“ sa začína ostrá blacková jazda, na akú sme u tejto štvorice zvyknutí. Atomic Chapel je veľmi kvalitná a pestrá blackmetalová skladba, ktorej dominujú kontrasty hovorené slovo s blackovým škrekotom, blackové sypačky a gitarové riffy. Čo neznalého poslucháča zaujme ako prvé sú určite vynikajúce bicie. Celú kapelu spoza nich poháňa nikto iný ako samotný pekelník Frost. Ravnov vokál sa ako vždy (až na posledný nevydarený album Revelations of the Black Flame) v detailoch líši od ostatných blackových krikľúňov. Jeho agresívnejšie pojatie spevu je opäť výborné. Formáciu 1349 stále radím do akejsi pomyselnej undergroundovej scény (Troll, Urgehal), z ktorej však svojou kvalitou vyčnievajú. Demonoir obsahuje 13 skladieb, ale pozor! Za regulérne skladby sa dá označiť iba šesť z nich. Dôvodom je, že okrem úvodu zaradila kapela pred každú skladbu akési minútové intrá. Spočiatku sa mi to javilo zbytočné, ale s odstupom času to hodnotím ako plus albumu. Každé „intro“ je iné a pred ďalšou skladbou navodí tú správnu atmosféru. A už keď sme pri atmosfére samotnej. Tá je ničiaca na celej nahrávke. Okrem zbesilých sypačiek nájdete na novinke aj množstvo gitarových riffov, skvelé gitary a vynikajúci vokál. Azda najlepšou je najdlhšia skladba Pandemonium War Bells, kde sa striedajú tempá aj nálady. Skladba vás prevedie šialenými temnými zákutiami. Tempo sa umne strieda a v celej skladbe vyčnievajú okrem Ravnovho vokálu najviac Frostove bicie. Avšak fanúšikov, ktorí majú radi agresívny black metal poteší azda každá skladba. Na novinke máme možnosť počuť aj viacerých hostí. Tony Caputo hrá na piáne a najviac to počuť v skvelom intre Tunnel of Set III. Ronnie le Tekto sa prezentuje zas v skladbe Psalm 7:77. Strunové rohy a sirény si vzal na starosti Thorbjorn Benjaminsen. Až na dve výnimky napísal všetky texty Demonoir. The Devil of Desert napísal Seidemann a text ku Demonoir napísal samotný Frost. Na limitovanú edíciu kapela ešte umiestnila tri coververzie a síce Rapture od Morbid Angel, Strike of the Beast od Exodus a Nerves od Bauhaus. Nie som zástancom limitovaných edícií, ale v tomto prípade ma mrzí, že som verzie týchto skladieb nepočul v prevedení 1349.

Som naozaj veľmi rád, že po minuloročnom albume sa 1349 vrátili k poctivému black metalu, akým sa prezentovali na prvých troch nahrávkach. Demonoir vám ponúkne nielen rýchle sypačky, ale aj veľa prechodov a množstvo gitarových riffov. Táto nórska štvorica nadšencov narozdiel od niektorých kolegov nenavodí tú správnu pekelnú atmosféru zničujúcimi melódiami, ale rýchlym tempom, umnými prechodmi a najmä svojou odhodlanosťou a poctivosťou. Všetky tieto aspekty má aj ich nový album. Vitajte v pekle!