Nahrávka sa mala pôvodne volať Den Hvite Guden, čo v angličtine znamená The White God. Tento názov evokoval rasistický podtón, tak Varg pomenoval album Belus, teda po hlavnom hrdinovi celého albumu. Belus bol v starogermánskej mytológii symbolom čistoty, dobra a milosrdenstva, čiže tzv. Biely boh. Čo však očakávať od samotného materiálu? Po kovových úderoch v intre budete mať pocit, že ste sa vrátili v čase niekde do roku 1996. Teda do obdobia, keď pod hlavičkou Burzum vyšiel album Filosofem. Nepíšem to len kvôli, že novinka akoby čerpala práve z tohto albumu, ale aj najmä kvôli zvuku. Varg sa vyjadroval aj vo viacerých rozhovoroch, že počas svojho pobytu vo väzení a ani po jeho prepustení nepočul žiadnu nahrávku a ani netuší do akých sfér sa pobral black metal v rokoch po jeho uväznení. To cítiť z každej skladby na albume Belus. Zo začiatku som bral horší zvuk ako mínus, ale vzápätí som si spomenul na ranné nahrávky Burzum a „nekvalitný“ zvuk ma vrátil v čase a nechal naplno vychutnávať atmosféru tohto albumu. Je síce pravdou, že kvôli zvuku zo začiatku 90-tych rokov nevyznejú nástroje, tak ako sme už v tejto dobe zvyknutí, ale aj „horší“ zvuk má svoje čaro. V niektorých častiach mi nový materiál príde až pohodový, oddychový, doslova melancholický. Tak na mňa pôsobia najmä pomalšie skladby Belus Død, Morgenrøde a záverečná inštrumentálna skladba Belus Tilbakekomst /Konklusjon/ . Vargov vokál už nie je nepríčetný a hysterický, ale „čisto“ blackový. Treba povedať, že ani po rokoch nestratil svoje čaro. Varg dokonca prekvapil aj úplne čistým vokálom (Belus Død , Glemselens Elv) a dokonca z jeho úst vyjde aj sugestívne recitovanie (Kaimadalthas Nedstigning). Za silnú považujem najmä strednú časť albumu, kde sú rýchlejšie skladby. Za najvydarenejšiu považujem azda krátku Sverddans, ktorá má šlapavé rýchle tempo. Na klasické blackové sypačky, zbesilé výkriky a spevy si Varg spomenul v Keliohesten. Belus však treba počúvať ako celok, pretože je konceptom o Bielom bohovi. Každá skladba má na albume svoj význam a najlepšie sa počúva pekne za radom. Až potom možno objavíte jeho krásu a čaro.

Prísť na chuť tejto nahrávke veruže trvalo dlhšie aj mne. Spočiatku mi vadil „nekvalitný zvuk“, neskôr pomalšie tempo v niektorých skladbách. Keď sa však snažíte vcítiť do Vargovej kože a pochopiť jeho myšlienkové pocity, zapáči sa vám určite. Cítiť aj vďaka hudbe, že Vikernes je už niekde inde ako bol povedzme pred svojim uväznením. Je to prirodzený vývoj človeka a jeho myslenia. Varg to však dokázal preniesť aj na album Belus. Nemajte však strach z úplnej zmeny, všetky aspekty a postupy, na ktoré ste boli na albumoch Burzum zvyknutí sú aj tu, len vyvinutejšie a možno podané inak. Na Burzum boli vždy dva pohľady. Ja si myslím, že tí, ktorí Burzum milovali, ho budú milovať aj po tomto albume a tí, ktorí ho nenávideli, ho budú nenávidieť aj po vypočutí novinky. 

Žáner: black metal Krajina pôvodu: Nórsko Vydavateľstvo: Byelobog Productions/PHD, 2010 Web: www.burzum.org
Zostava: Varg „Grishnackh“ Vikernes – vokály a všetky nástroje	Diskografia: Burzum – 1992 Det Som Engang Var – 1993 Hvis Lyset Tar Oss – 1994 Filosofem – 1996 Dauoi Baldrs – 1997 Hlioskjálf – 1999 Belus – 2010
Tracklist: Leukes Renkespill /Introduksjon/ (0:33) Belus Død (6:23) Glemselens Elv (11:54) Kaimadalthas Nedstigning (6:43) Sverddans (2:27) Keliohesten (5:45) Morgenrøde (8:54) Belus Tilbakekomst /Konklusjon/ (9:37)	Definitíva: Dlhý pobyt za mrežami človeka bezpochyby zmení. Zmenená mi príde aj osoba Varga Vikernesa.  Príde mi ukľudnení, vyrovnaný.  A tak na mňa pôsobí celý tento album.  Ale pozor! Nečakajte radikálnu zmenu,  stále to je Burzum. Len trošku kľudnejší.

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla