Ak som pri The Wicked Symphony spomenul, že ide o niečo nové, experimentálnejšie, tak o Angel of Babylon sa musím vyjadriť presne opačne. Tento album pokračuje v dobre našliapnutom tempe albumu The Scarecrow spred dvoch rokov. Sammet spolu s producentom a gitaristom Saschom Paethom na tomto albume na nič nečakali. Opäť pre nás hneď na úvod pripravili takmer desaťminútovú skladbu – Stargazers, kde sa naraz s Tobiasom predstavili aj Jorn Lande a Michael Kiske. Toho si žiaľ už po prvej skladbe môžeme zo sluchových receptorov vyškrtnúť, v ďalších skladbách sa Kiske už neobjaví. Samozrejme aj v tomto prípade sa jedná o koncepčný album, ktorý opäť vychádza z Tobiasových pocitov a zážitkov, na tomto albume to cítiť viac, ako na The Wicked Symphony. Opäť (a zrejme nie posledný krát) sa nevyhnem porovnaniu s The Scarecrow. Na predchádzajúcom albume sa dalo nájsť pomerne veľa chytľavých skladieb, ktoré melodicky zaujali poslucháča hneď od úvodu a od prvého počutia. Pri Angel of Babylon tomu tak nie je. Mňa osobne pri prvom počúvaní celého albumu nezaujala asi žiadna. Keby som Angel of Babylon zavrhol, spravil by som veľkú chybu. Po viacerých vypočutiach sa mi skladby dostali pod kožu. Pripisujem to väčšej vyzrelosti skladieb a preto verím, že budú mať väčšiu trvácnosť, ako tie z The Scarecrow.
Niektoré skladby akoby šli priam cez kopirák s tými z The Scarecrow. Your Love is Evil sa mi nápadne podobá na Carry Me Over a Death Is Just A Feeling (kde hviezdi Jon Oliva) akoby prebral úlohu po Aliceovi Cooperovi v skladbe The Toy Master. Niektorým sa po prečítaní tohto tvrdenia môže zdať, že Tobias vykráda sám seba, nie je tomu tak. Ja som totiž zástancom toho, že čo je dobré, v tom sa má pokračovať, experimentom sa radšej vyhýbam, pretože často nedopadnú dobre. A po vypočutí týchto skladieb slová o vykrádaní určite väčšina poslucháčov zavrhne. Ide síce o veľmi podobné skladby, ale počuť v nich jasný progres, ako keby to bolo pokračovanie dejových línií z The Scarecrow po dvoch rokoch.
Pri The Wicked Symphony som síce kritizoval, že tempo a rytmus nikam nesmerujú a je to tá istá úroveň po celý čas trvania albumu. To čiastočne platí aj pri Angel of Babylon (hlavne v jeho prvej polovici), avšak tempo je tentokrát svižnejšie a skladby sú chytľavejšie. Takže to poslucháč až tak nespozoruje. Čo ale spozorovať môže, podobne ako na The Wicked Symphony, je variácia troch skvelých bubeníkov  (Eric Singer, Felix Bohnke, Alex Holzwarth) a a štyroch gitaristov (Sascha Paeth, Bruce Kulick, Oli Hartmann a Henjo Richter.). Tobias nezabudol ani na zborové spevy (Down In The Dark), ktoré ma tento krát neočarili a situáciu musel opäť zachraňovať nórsky matador Jorn Lande. Zbory sa objavili aj v pomalej Blowing Out The Flame, ktorá však patrí k najnudnejším veciam na oboch albumoch. Zo skladby cítiť akúsi umelosť, tu akoby sa Tobiasova spoveď prerušila a text mu na objednávku niekto nadiktoval.  To, že Tobias má nos na výber spevákov a muzikantov naozaj výborný je vec samozrejmá. Samostatnou kapitolou sú však speváčky. Po Amande Somerville dostala príležitosť Cloudy Young. Cloudy síce nafasovala celú jednu skladbu (Symphony of Fire), v ktorej jej to naozaj svedčí, ale (práve preto) by určite nebolo na škodu počuť ju častejšie aj v iných hlasových polohách. O malé oživenie sa v závere albumu postarala Alone I Remember, ktorá sa začína štýlom akoby z amerického westernového vidieka. V tejto hard-rockovej skladbe treba zložiť poklonu hlavne Saschovi Paethovi za gitarou. Ak by mala existovať predloha rockovej pecky v podaní metalovej skupiny, tak si ju predstavujem asi takto (až bez miestami nehodiacich sa Tobiasovych výšok, ktoré sa sem nehodia, kvôli častej frekvencii ich používania mi začínajú pripadať tuctové).
Kto mal možnosť počuť aj EP Lost In Space, čaká na neho známa vec Promise Land s ľahko upravenými aranžmá.

Album Angel of Babylon sa mi osobne páči viac, ako The Wicked Symphony. Lepšie povedané, hlavne prvá polovica albumu, v druhej Sammetova družina spustila na tempe a skladby sú miestami nudné. Prvá polovica je výborná. Komu sa páčil album The Scarecrow bude z Angel of Babylon nadšený, ostatným novú Avantasiu odporúčam ako experiment na vypočutie.

Autor: Fiju

Hodnotenie autora: 7 / 10

Hneď v úvode mojich postrehov k albumu Angel of Babylon musím napísať, že nájdeme tu viac silnejších skladieb ako na The Wicked Symphony, ale žiaľ aj viac priemerných. Nemôžem súhlasiť s kolegom, že Angel of Babylon sa viac podobá na The Scarecrow. Môj názor je teda opačný. Keď mám porovnať oba nové kúsky od Avantasie, tak The Wicked Symphony je progresívnejší a experimentálnejší, kdež to Angel of Babylon je jednoduchší, melodickejší a prístupnejší. Jedným dychom treba dodať, že aj naivnejší. Zvyšné skoro všetky podstatné veci tu načrtol už kolega Fiju. Ja dodám, že narozdiel od The Wicked Symphony, úvodná skladba na Angel of Babylon, je naozaj veľmi dobrá a vôbec jej nevadí skoro 10 minútová stopáž.  Skladbe veľmi pomáhajú všetci speváci od Tobiasa, cez Russella, Jorna až po Michiho. Skladba má priamočiare skoro až speedové tempo a vynikajúco znie kontrast Jornovho hlasu s Michaelovým.  Jedna z pre mňa najlepších zo všetkých skladieb novej Avantasie prichádza v podobe Death Is Just A Feeling, kde svoje umenie predvádza Jon Oliva. Skladba je melodická a atmosferická a musím súhlasiť s kolegom, že v istej línii sa podobá na The Toy Master z roku 2008. Medzi tie najlepšie radím určite aj skladbu Promised Land, ktorú sme počuli na EP Lost In Space a podaktorí z nás ju videli aj naživo. Je trošku upravená, oproti verzii z EP, ale na Angel of Babylon vyniká spolu so Stargazers a Death is Just A Feeling. Cítiť z nej výrazný gitarový rukopis Henja Richtera. Práve pri Promised Land sa ukazuje, že album The Scarecrow mal ozaj väčšiu silu ako nové dva kúsky. K tým svetlejším momentom albumu určite patrí aj jednoduchá, pohodová a melodická skladba Angel of Babylon, ktorej výrazne pomáha Jornov hlas. Ten mi na druhom albume pasuje viac ako na The Wicked Symphony. K tým lepším patrí aj Symphony of Life, ktorá má až disharmonický úvod, gitary sú v nej hutné a temnejšie. Ženský vokál rockovej speváčky Cloudy Yang oživuje nielen celú pieseň, ale aj album. Cloudy dodá piesni úplne iný náboj a vďaka jej hlasu sa vymiká zo stereotypu mužských vokálov. Jej vokál v kombinácii s temnejšími gitarami, dáva skladbe zvláštne čaro a to nie som veľkým zástanciom speváčok v rock/metalovej hudbe. Tak ako spomínam Fiju, veľká škoda, že nedostala viac priestoru. Aspoň ako Amanda Sommerville pred dvoma rokmi. Zvyšné mnou nespomenuté skladby sú naozaj iba priemerné. Keď som spomínal najlepšie, tak musím spomenúť asi aj najhoršiu. Tou je Rat Race, v ktorej úvod rozbieha Jorn, Tobias sa mu snaží vyrovnať a popravde mu to veľmi nejde. Skladba sa pohybuje v pokľudnom rockmetalovom tempe, avšak pri refrénoch akoby chcel Tobias svojím vokálom všetko predbehnúť. Absolútne ide v tejto skladbe mimo stopu, vôbec sa netrafil do tempa a pôsobí to skôr komicky, ako nejakým umeleckým dojmom. 

Ťažko je porovnávať tieto dva albumy Avantasie. The Wicked Symphony chýba iskra a ako celok je album priemerný. Na Angel of Babylon nájdeme viac skladieb, ktoré sú údernejšie, priamočiarejšie, teda lepšie a chytľavejšie. Keď však vezmem do úvahy zvyšné, tak tie sú asi ešte menej záživnejšie ako celý album The Wicked Symphony. Aj napriek tomu dám „dvojke“ o pol boda viac a to iba kvôli skvelej Death Is Just A Feeling a Stargazers.

Autor: Stillborn

Hodnotenie autora: 6,5 / 10

Celkové hodnotenie: 6,75 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Filip „Fiju“ Slúka

Redaktor a spoluzakladatel Valhalla.sk. Okrem melodického metalu sa vo voľnom čase venuje knihám, internetovej reklame a pivu.