Po intre sa na vás vyvalí masívny úvod v deathmetalovom šate. To však postupom času vystriedajú gitarové sóla, ktoré zjemnia tempo, aby vzápätí opäť zhustlo. V takomto slede sa na vás valí každá skladba. Miestami mi novinka Immolation príde až príliš krkolomná, teda taká, ktorá nemá hlavu ani pätu. Mnou spomínaná temná atmosféra síce na albume panuje, ale na druhej strane atmosféru a nielen ju zabíjajú gitarové sóla, ktoré sú napchaté v každej skladbe. Čakal som, že sa časom skladby rozbehnú a už keď som si myslel, že sa tak stane, tak opäť prišlo narad gitarové sólo a bolo po zbesilom tempe. Verný fanúšik Immolation mi bude asi oponovať, ale ja si nemôžem pomôcť, mne prišla väčšina skladieb ako dosť nezmyselných, ba priam nezáživných. Na druhej strane je nám všetkým jasné, že Immolation vždy experimentovali a vždy vytvárali albumy pomocou im vlastnej disharmónie. Jednou lepších na albume je piata v poradí Divine Code, ktorá má dobrú melódiu, šlapavé a htuné tempo, až pokým sa opäť nerealizujú giatristi Immolation. Po svetlej nádeji, že sa niečo zlepší album opäť upadne do chaotických sfér. Poslucháča trošku preberie inštrumentálka Prelude, v ktorej sú vhodne zakomponované výbuchy v pozadí gitarovej stopy. Ja osobne som už čakal kedy sa album skončí. Našťastie prišli posledné dve skladby. Aj keď som dal albumu šancí viacero, vždy som sa tešil iba na posledné dve piesne Power and Shame a The Comfort of Cowards. V predposlednej zmieňovanej sa konečne dočkáme zbesilého deathového tempa, kde tentokrát dobre pôsobí aj krkolomné gitarové sólo. Skladba vynikajúco šlape počas celej stopáže a ide z nej brutalita najhrubšieho zrna. Konečne, páni! Záverečná The Comfort of Cowards začína za zvuku piskľavých gitár, príjemných bicích a zvláštnej basovej linke. Avšak Rossov vokál rozbehne šialené deathové tempo. Aby som len nekritizoval novinku Majesty and Decay, tak aj pri mnou spomínaných nudných častiach albumu drží poslucháča v napätí vynikajúci Rossov vokál a skvelé bicie. Steve Shalaty predviedol naozaj precíznu hru, ktorá je hodná obdivu. Evidentne sa kapela pohrala aj s aranžmá, či však správne je na posúdení každého jednotlivca.

Celkovo mám z tohto albumu zmiešané pocity. Aj pri opätovnom počúvaní mi príde tempo chaotické, krkolomné sóla zase až príliš časté a zbytočne vliezavé (po technickej stránke však naozaj veľmi dobre zahraté!). Mám pocit, ako by Immolation album až príliš pretechnizovali a príliš prekombinovali. Nahrávke chýba údernosť. Nebyť posledných dvoch skladieb a najmä dobrého vokálu a skvelých bicích, tak veruže neviem ako dopadne moje bodové hodnotenie… 

Autor: Stillborn

Hodnotenie autora: 5,5 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Stanley „Stillborn“ Černák

Šéfredaktor portálu Valhalla.sk