Súdiac podľa prvých dvoch albumov sa ja osobne radím k veľkým fanúšikov, aj keď AMARANTHE sú často v metalovom svete zatracovaní pre prvky, ktoré do tohto žánru podľa mnohých nepatria. Na album „Massive Addictive“ som si vypočul množstvo kritiky ešte predtým, ako som sa dostal k jeho posluchu, ale rovnako to bolo aj pri predchádzajúcej nahrávke, takže neoprávnená a predčasná skepsa sa nekonala.

Úvodné skladby albumu sa nesú v klasickom duchu, kedy sa v nich striedajú vokály Elize, Jakea a drsný hlas Henrika Englunda. To je hlavná sila AMARANTHE, ktorá nechýba ani na novej nahrávke. Predchádzajúci album „The Nexus“ bol kritizovaný hlavne za množstvo elektronických a technických prvkov a hlavne za rytmus skladieb, ktorý často pripomínal priam diskotékové hity.

„Massive Addictive“ sa nachádza niekde na pomedzí prvých dvoch nahrávok. Väčšina skladieb skôr pripomína prvý album „Amaranthe“, aj keď elektronické prvky sú prítomné takmer v každej piesni, aranžmá sú vyskladané tak, že tentokrát znie album ako celok rozhodne metalovejšie ako predchodca „The Nexus“. Je mi však jasné, že ide o veľmi subjektívny názor. Aj sám sa priznám, že po úplne prvotnom vypočutí mi prebehol mráz po chrbte. Neboli to ale tie príjemné elektrizujúce zimomriavky, ale tie, ktoré sú spojené s tromi písmenami – WTF?

A aj keď mi pilotný singel „Drop Dead Cynical“ na prvé vypočutie trochu nemilo prekvapil, po posluchoch viacerých som zistil, že predsa len som bol ovplyvnený názormi, ktoré sa ku mne dostali pred vypočutím albumu. Cesta AMARANTHE je už jasne daná, je to melodický hlas Jakea E, ktorý dopĺňa Elize svojím originálnym vokálom a do toho sa v slohách vloží Henrikov chraplák. Podľa toho, kto sa práve chopí mikrofónu sa mení aj tempo hudobných nástrojov a aj keď väčšinou ide o ťažké agro, miestami počuť aj hutnejšie a prudšie riffy.

Na predchádzajúcom albume bolo pomerne dosť skladieb „diskotékového“ nádychu. AMARANTHE za to možno zožali kritiku, ale ako som sám mohol byť začiatkom roka svedkom, ľudia na koncerte sa bez problémov vyskáču a zabavia aj na nie úplne metalové tóny. Hlavne, že vpredu na pódiu stojí Elize. S takýmto druhom skladieb ale AMARANTHE na „Massive Addictive“ trochu pribrzdili a aj keď sa tieto prvky objavujú takmer v každej skladbe, sú väčšinou len v pozadí. Z radu vytŕča snáď len pieseň „Danger Zone“, ktorá má asi najchytľavejší refrén, aj keď pri intenzívnejšom počúvaní sa do mi do ucha dostal celý album.

Dôležité je však spojenie „pri intenzívnejšom počúvaní“. Kým predchádzajúce dva albumy som zožral aj s navijákom a na oboch predchádzajúcich nahrávkach bolo hneď niekoľko vypaľovákov, tento element „Massive Addictive“ trochu chýba. A preto je Elize Ryd asi najviac zapamätateľná v balade „True“, tá ale za slaďákom „Amaranthine“ z debutového albumu citeľne zaostáva. Aj napriek kritike sa ale „Massive Addictive“ podarilo predrať sa do mojich uší a zaujať ma, aj keď zatiaľ je to najslabší článok dánsko/švédskej trojskladačky.

Názor redakcie:
AMARANTHE si ma svojou novinkou „Massive Addictive“koňečne získali na svoju stranu. Doteraz som ich často nepočúvala a páčilo sa mi od nich len pár piesní. Na aktuálnom počine ma však oslovila každá z nich.

Tak, ako aj na predošlých albumoch, nemožno prepočuť ich typické riffy, tu však okrem toho cítiť a hlavne počuť aj to, ako sa skupina za posledné roky kvalitou posunula vpred. Metalová hudba so ženským vokálom a sexy speváčkou, symbolizujúcou anjela a dračicu v jednom, sú silné predpoklady pre úspech minimálne u mužských poslucháčov.

Elize však nie je jedinou speváčkou AMARANTHE, Vhodne ju dopĺňajú Jake Lundberg a Henrik Englund. Všetci traja sú výborne zladení a príjemne sa dopĺňajú. Album „Massive Addictive“ je celkovo dynamický, plný energie, čo vám sotva dovolí oddychovať. Kompozícia celej nahrávky je ako stvorená pre koncerty. Nájdete na ňom jedinú baladu s názvom „Over and Done“, ktorá bola mojou prvou skladbou, ktorú som z tohto albumu počula. Zároveň je doteraz mojim favoritom kvôli svojej sentimentálnosti a jednoduchosti v texte. Spieva sa v nej o láske a dráme okolo nej, v ktorých sa môže ktokoľvek z nás nájsť.

K rýchlejším skladbám patrí jednoznačne tá s rovnomenným názvom celého albumu, ale aj piesne „Drop Dead Cynical“, „Trinity“, „Digital World“, a „Danger Zone“.Bonus albumu tvoria dve akustické verzie skladieb „Trinity“ a „True“.  Prvá na mňa pôsobí lepším dojmom ako jej originál, možno kvôli vokálom, ktoré lepšie vyniknú. Ak budete mať v rukách verziu albumu s týmtito bonusmi, posúďte sami.

„Massive Addictive“ si u mňa rozhodne našiel miesto v mojom metalovom playliste „best of“a výborne sa hodí aj do posilňovne.

Hodnotenie autora: 8 / 10

Žáner: power metal/metalcore Krajina pôvodu: Dánsko/Švédsko Vydavateľstvo: Spinefarm Records Dátum vydania: 21.10.2014 Web: www.amaranthe.se
Zostava: Elize Ryd – vokály Jake E – vokály Henrik Englund – vokály Olof Morck – gitara, klávesy Johan Andreassen – basgitara Morten Lowe Sorensen – bicie	Diskografia: Amaranthe – 2011 The Nexus – 2013 Massive Addictive – 2014
Tracklist: Dynamite (3:14) Drop Dead Cynical (3:17) Trinity (3:11) Massive Addictive (3:29) Digital World (3:17) True (3:30) Unreal (3:36) Over and Done (3:38) Danger Zone (3:01) Skyline (3:39) An Ordinary Abnormality (3:28) Exhale (3:43)	Definitíva Novinka AMARANTHE nie je tak úplne „massive addictive“. Cieľovou skupinou AMARANTHE  však nie sú odrastení metalisti, ale skôr mladé  a nové metalové publikum  a k nemu si novinka cestu určite nájde.

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla