Poďme však k spomínanej doske, ktorá by sa podľa slov Garyho Holta mala vracať k jednoduchšej stavbe skladieb a kratšej stopáži. Nie je tomu ale celkom tak presne. Album „Blood In, Blood Out“ je síce kratší o celých dvanásť minút než spomínaný predchodca, ale o nejakom radikálnom strihu hovoriť nemožno. Znovu sa riffuje hlava-nehlava a nechýbajú všadeprítomné zbory. Nabrúsené gitary nešetria ostrými nábojmi a na nahrávke preto jednoznačne dominujú. Čo sa týka rytmickej zložky, je všetko na svojom mieste.

Basgitara Jacka Gibsona je nazvučená priam ukážkovo, no to isté možno povedať aj o bubeníckej mašinérii Toma Huntinga. Čochvíľa päťdesiatnik nakladá s takou energiou, akú mu môže závidieť nejeden mladší kolega. Komplikovanejšie je to s vokálom Zetra. Niekomu jeho prejav sedí ako zadok na šerbeľ, no mňa na novinke akosi neohúril. Mám pocit, že „Pišta“ si na svoje plecia nabral viac než vládze a častokrát až priveľmi tlačí na pílu. V minulosti mi jeho originálny prejav vôbec nevadil, no tu sa neviem ubrániť pocitu, že mi do uší deklamuje text istý káčer Donald. Je mi ľúto…

Hudobná náplň je na pomery EXODUS taktiež akosi nevýrazná a po prvýkrát v kariére sa ma zmocnil pocit, že chalani iba prešľapujú na mieste a recyklujú. Oživenie slávneho ducha „Tempo of the Damned“ sa preto rozhodne nekoná, hoci niekoľko veľmi sľubných momentov album určite má. Či už je ním výborný rozjazd v podobe „Black 13“, pochodová hymna „BTK“ s hosťujúcim Chuckom Billym (TESTAMENT) alebo titulná hitovica. Do koncertného setlistu by sa mali dostať neľútostné gitarové erupcie „Body Harvest“, „Honor Killings“ (to vykradnutie SEPULTURY síce veľmi zabolelo!) a najmä bleskurýchly záver „Foot For the Worms“. Zvyšok je oproti tomu priveľmi fádny, bez výrazných záchytných bodov a poriadneho nápadu. V prípade tak silnej kapely dosť nelichotivý fakt, ktorý by sa ale určite dal zmierniť kozmetickým zoštíhlením skladieb a vyseparovaním nadbytočných vecí.