Štýlové zaradenie nechajme na chvíľu stranou. U mňa osobne štýlová odbočka nehrá až tak veľkú rolu, práve naopak. Nejaký ten zaujímavý experiment so zvukom len a len uvítam.  Najväčší problém tak spočíva vo veľkej nevyrovnanosti ponúkaného materiálu. Azda je to časovou tiesňou? Alebo za to môže písanie skladieb až v samotnom štúdiu? Kapela mala totiž na nahrávanie iba zopár týždňov a  piesne dokonca vznikli až v slávnom komplexe Hansa Studios v Berlíne. Aj to sa mohlo poľahky podpísať pod iba mierne nadpriemerný výsledok. Nápady neraz akosi nejdú dohromady, skáče sa z A rovno na F a naopak. Priveľmi sa šetrí s gitarovými sólami a aj tie častokrát vyznievajú do stratena. Samostatnou kapitolou je spev-nespev frontmana Andersa Fridéna. Ten síce vie neraz poriadne zavrčať ako rozzúrený pes, no ak príde na melodické pasáže (a tých je táááákto veľa), je to väčšinou bez chuti ako biely jogurt. Anders totiž nie je bohvieako dobrý spevák.  Živo si viem na jeho mieste predstaviť napríklad Jonathana Davisa z KORN. To by bola iná káva!

Skladby na novinke „Siren Charms“ sa dajú rozdeliť do troch kvalitatívnych skupín. Začneme tými najpodarenejšími, medzi ktoré môžeme smelo zaradiť suverénne najtvrdšiu „Everythings Gone“, fantastické hitovky „Paralyzed“ a „Filtered Truth“, melancholickú „Through Oblivion“ a chytľavú titulnú vec. Na druhej strane barikády bohužiaľ stoja neuveriteľne uťahané a nezaujímavé „Rusted Nail“, „Dead Eyes“, ale i  veľmi nešťastne poskladané „In Plain View“ a najmä „When the World Explodes“. Zvyšok je kdesi v uprostred, teda neurazí, ale ani neoslní.