Približne o päť miliárd rokov sa naša žltá guľa na oblohe premení na skrvaveného obra a pohltí svoje planetárne obežnice vrátane Zeme. A už teraz sa nad tým zamýšľa trio domorodého brazílskeho kmeňa KRISIUN, ktoré si po štyroch letách znovu napatlalo na ksicht warpainting a vytiahlo eso z rukáva v podobe nového (už dvanásteho albumu), poukazujúc na možné smrteľné kŕče našej žiarivej hviezdy (latinsky „Mortem Solis“, anglicky „Death of the Sun” a po našom „Smrť slnka“).

KRISIUN – Mortem Solis

Ani smrti a ani Slnku sa nepozrieš priamo do buliev a tak KRISIUN vrážajú svoje meče do živého mäsa svojim zaprisahaným nepriateľom, odcudziac im pritom žlté listy nekronomickej demagógie ukryté v hrobke bezmenného, aby na úsvite pri chrámovom obetnom bitúnku zmasakrovali horiacich anjelov v bitke, z ktorej víťazom nakoniec vyšiel samotný Boh smrti… Ich bezbožné spôsoby predpovedal hadí mesiáš, ktorý im po štyrikrát vystriedanom období dažďov naznačil cestu čiastočnej zmeny a progresie.

Rutinne vyrobená kolekcia všemožných smrteľných klišé a tradičných štýlových hodnôt, plná veľmi solídnych otrasov vlasatých lebečných dutín, agresívnych riffov, skvelých brejkov, ktoré podobne ako posledné dosky VADER alebo MALEVOLENT CREATION rozhodne nijak neurazia. Práve naopak…, omlátia vlasatú gebuľu o prvú oceľovú zárubňu, až okáľe vylezú z jamôk a z frňáka sa spustí tmavočervená krv premiešaná so slizkými sopľami.

Nablýskaným klenotom celého opusu je siedma skladba „Temple of the Abattoir“, ktorá gradujúco vybuchne tesne po minútu a pol trvajúcom akustickom intre s domorodým pochodovým vyznením a zlovestným nádychom „Dawn Sun Carnage“. KRISIUN traumatizujúco bojujú so svojimi démonmi a vševediacim pohľadom potomkov amazonských indiánov a španielskych conquistadorov ukazujú na svoj hlad po smrti a utrpení. Pri vneme tohto sedemminútového žalmu (vrátane intra) okamžite naskakuje husia koža a mysľou prebehne predstava pomaly plaziacej sa apokalypsy, prerastajúcej do rýchlejších duelov, dolámaných pasáží a vraždiacej invencie. Korunujú to nasratý smrteľný rev a zaujímavá sólová linka gitary v samom závere skladby.

Ale vráťme sa na začiatok. Treba podotknúť, naozaj zúrivý začiatok fortifikuje cválajúci napalmový riff v „Sworn Enemies“, pokračuje to tlmeným úvodom začínajúcou „Serpent Messiah“, ktorá sa premení na dramaticky a chaoticky znejúcu kompozíciu s brilantnými disonanciami a hrmotnými basovými linkami, vytvárajúc spolu so zložitými patternami škopkov agresívny groove kus, ktorý je asi najosobitnejší v ich doterajšej tvorbe. A dojem z prvej trojice skladieb spevňuje skvelý kompromis medzi brutalitou a chytľavosťou v štipľavo-melodickej pecke „Swords into Flesh“, ktorá preberá kakafonické prvky prvých dvoch kúskov, ale pri tom v konečnom mixe vsádza aj na uhladené riffy a melodickú atmosféru.

KRISIUN

Prvá trojica skladieb je vskutku brutálna a viscerálna, s vyrovnanou kvalitou a je sakramentsky ťažké netriasť hlavou do úplného odídenia krčných stavcov. Následne sa atmosféra traumatizuje a ďalšia „Necronomical“ sa pomalšie a stabilne plazí do závitov mozgovne, kde zvláštne apeluje a spôsobuje takú až zvrátenú hormonálnu zmätenosť a vyvoláva neurčité nekrofilické pocity. Niečo, ako keď sa zo zeme vyhrabe polorozpadnuté zombíča a núti vás, aby ste mu hovorili „Miláčik“.

I keď v ďalšej kompozícii „Tomb of the Nameless“ abstrahujú od všetkých tých potencionálnych smrteľných perverzností a parádneho eklektického výronu, tak pardon, chcel som samozrejme povedať „výkonu“, ide o úplne svižný, inštrumentálne vymaznaný, sviežo neprebudený a vcelku originálny death metal, s miestami až odpudivou modernou sondážou do fenomenálnych dejín smrteľných luhov a hájov. Potom však úroveň muzikality stúpa až na pomyslený vrchol a už spomenutá dvojica kompozícií „Dawn Sun Carnage (Intro) a „Temple of the Abattoir“ sú asi najsilnejším článkom tejto smrteľnej apokalypsy z amazonskej delty.

Skvelý dojem sa trochu vytráca vo „War Blood Hammer“, aj keď dynamika ostáva a nastupuje obrovská porcia groove, ľahko sa potácajúc medzi atonálnymi sekciami a hutnejšími rytmickými pasážami, aby medzi nimi upadala a plynula bez trhanosti a rozštiepenosti.

Spravodlivo naradostený receptor však ide ďalej a túto skladbu považuje za „yntelechtuálny experiment“. To sa už blíži záver albumu so skvelou až skoro božskou „Worm God“, ktorej predchádza trojminútový ostrý šok v podobe „As Angels Burn“ so zúrivým apelom, z ktorého si predplatitelia rektálneho, degeneratívneho tidalizmus či spotifyizmu jebnú guľku do gebule. Tento poctivý death metalový opus skvelo a naozaj famózne ukončuje už spomenutá „Worm God“, ktorá je temným a zadoomaným pohľadom na moderný death metal a zároveň ukazuje, že táto brazílska trojka môže byť rovnako emotívna ako aj agresívna a dokonale uzatvára najnovšiu kolekciu brazílskeho kmeňa KRISIUN.

Z mojej strany veľmi veľkorysých 8,500000001 bodu. Pripíšte tomu, že sa mi ešte úplne nezahojili jazvy a úplne som si otupil žiletku pri posledných dvoch skvelých doskách „Forged in Fury“ a „Scourge of the Enthroned“.

Hodnotenie autora: 8,5 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Maťo Hoza

Redaktor Valhalla.sk