Pre zaujímavosť, autorom artworku, takisto ako na prvom albume, je grafik Martin Hausler a zobrazuje špecifické „UFO“ samozrejme v tvare písmena U v tzv. steampunk štýle. Produkciu a zvuk mal na starosti opäť šikovný Dennis Ward, ktorý je tentokrát aj autorom väčšiny skladieb. Klávesy nahral jeho dlhoročný spolupracovník Gunter Werno a s textami dvoch songov pomohol aj hudobník a Kiskeho dobrý priateľ Sandro Giampietro (STARCHILD).

Nahrávka začina zaujímavým a príjemným introm „Venite 2.0“ a po chvíľke pokračuje poriadne nadupanou vypaľovačkou „Your Time Has Come", ktorá možno niekomu hneď pripomenie staré časy HELLOWEEN. Najrýchlejšia a asi aj najlepšia skladba celého albumu. Vyniká aj výborným Mandyho gitarovým sólom. Svoje čaro má aj v akustickej verzii, ktorú predviedli počas promo turné. Za ňou nasleduje ďalšia parádna vec – „Exceptional“, ku ktorej natočila skupina aj videoklip. Prvé tóny znejú akoby trochu pochmúrne, melancholicky avšak potom sa odrazu objaví chytľavý refrén a celá skladba sa nesie v takomto kontraste. Môžeme v nej objaviť spoločné prvky s „Turbo Lover“ od JUDAS PRIEST. Ako sa Michi vyjadril v jednom rozhovore, je to ich malý tribute práve tomuto songu.

Album pokračuje v svižnom tempe s „For the Kingdom“ a trošku odlišnou, miernejšou ale skvelou „Not Gonna Take Anymore“, ktorá vyniká príjemným refrénom a fajn textom. Osobne sa mi Kiske v takýchto skladbách páči viac ako v tých až príliš „ukričaných“. Nápad na „Night of the Long Knives“ dostal vraj Dennis pri pozeraní dokumentu o Hitlerovi a volal sa tak istý proces odstraňovania nepriateľov. Kvalitná rýchla vec.

V piesni „Find Shelter“ ma zaujal hlavne začiatok a pomalšie časti, refrén tentokrát až tak veľmi nebaví. Avšak Kosta sa aspoň pekne vyšantil za bicími a Mandyho riffy sú taktiež strhujúce. V tomto momente sa album láme do pomalej, kľudnej podoby čoho príčinou je príjemná precítene spievaná balada „Blood“. Po nej nasledujúca ešte vydarenejšia „When the Deed is Done“, ktorú som si skutočne obľúbila.

Album opäť nachvíľu trochu zrýchli songom „Throne of the Dawn“ a skladbou „Manhunter“, ktorá má síce super gitarové riffy hneď od začiatku, ale celkovo ma až tak neočarila. Spolu s európskym bonusom „Judgement Day“ ma práve tieto dve pesničky zaujali najmenej. Poslednou skladbou na albume je balada „You and I“, ktorá má fakt peknú melódiu. Refrén mi veľmi pripomína pieseň „Sailing“ od Roda Stewarta. Balady v Kiskeho podaní sú proste pohladením pre dušu. Ešte by som odporučila vypočuť si aj japonský bonus „Dare“, ktorý typickým happy metal songom.

Na záver ešte jedna malá zaujímavosť. Pieseň „Built A World“, ktorá sa nachádza na poslednom albume GAMMA RAY, bola pôvodne určená pre UNISONIC. Pre jej odlišnosť sa však Kai rozhodol, že sa viac hodí na album „Empire of the Undead“, avšak aj naň ho pán Hansen zaradil iba ako bonusovú skladbu pre Európu.

Títo sympatickí a skúsení hudobníci sa k sebe skvele hodia a výborne si rozumejú či po „pracovnej“ alebo ľudskej stránke, čoho dôkazom je ich vydarený druhý album „Light of Dawn“. Najväčšiu pochvalu si možno zaslúži Dennis Ward, keďže sa zrejme namakal najviac. Z albumu však cítiť, že aj ostatní členovia UNISONIC vydali zo seba maximum. Či už famózny hlas Michi Kiske, skvelý Mandy a Kosta a myslím, že výkon gitaristu Kaia Hansena asi ani netreba komentovať. Pre mňa je táto nahrávka určite albumom roka a dúfam, že takto úspešne budú pokračovať aj v budúcnosti.