Nemecká pätica hudobníkov nie je na scéne žiadnym nováčikom. Aktuálna novinka Carnage Victory je už ich 7. štúdiovým albumom. Prvé tri nahrávky im vydalo slávne vydavateľstvo Metal Blade. Od albumu Slaughter Prophecy sú neodmysliteľnou súčasťou nahrávacej spoločnosti Massacre Records.
Deprecated: Function create_function() is deprecated in /data/3/b/3b202ed1-f866-4a93-a8e8-ecff02b28d46/valhalla.sk/web/wp-content/plugins/related-posts-by-zemanta/init.php on line 183
Deprecated: Function create_function() is deprecated in /data/3/b/3b202ed1-f866-4a93-a8e8-ecff02b28d46/valhalla.sk/web/wp-content/plugins/related-posts-by-zemanta/recommendations.php on line 173
Deprecated: Function create_function() is deprecated in /data/3/b/3b202ed1-f866-4a93-a8e8-ecff02b28d46/valhalla.sk/web/wp-content/plugins/related-posts-by-zemanta/init.php on line 183
Musím sa priznať, že od tejto kapely som mal možnosť počuť iba 6 rokov starý album Iron Blessing. Odvtedy prešlo už dosť času. S ich prejavom sa nič prevratné neudialo. Stále hrajú svoj priemerný power/thrash metal. Na novinke ide thrash už trošku do ústrania, ale poďme pekne poporiadku. Na aktuálnom Carnage Victory, ktorý bol vydaný na jeseň minulého roka sa nachádza jedenásť zbrusu nových skladieb. Album odštartuje skladba Charge Into Overkill tak, ako sa patrí. Hutné bicie, rezavé gitary, chytľavá melódia, holohlavý spevák ťahá vokály do veľmi vysokých výšok (v niektorých momentoch až nepríjemných), ktoré prestrieda pokusom o brutálny spev. Po tejto skladbe album pomaly, ale iste upadá do priemeru, niekedy až podpriemeru. Kapela používa už dávno zabehnuté, v niektorých prípadoch aj zabudnuté hudobné postupy svojich slávnejších a úspešnejších kolegov. Okrem úvodnej skladby určite stojí za zmienku nekompromisná power skladba The Skeleton Key a záverečná By Vengeance and Hatred We Ride. Práve posledný song sa najviac podobá na mnou spomenutý dobrý album Iron Blessing. Nechýba v nej trvdosť, chytľavá melódia, spevák strieda melodický vokál s brutálnym. A práve to bolo dakedy výsadou, inak priemernej kapely Sacred Steel. Na aktuálnej nahrávke Gerrit P. Mutz spieva najmä melodicky a snaží sa ťahať spev do výšok. A to mi veľmi nereže, nieke
dy je to doslova nepríjemné. Chýba mi jeho brutálny vokál, jeho hlasové súboje balancujúce na hranici melodiky a brutality vo väčšine aktuálnych piesní. V skladbe Denial of Judas, by bolo akokeby počuť refrén Judas od Helloweenu, v Metal Underground zase cítiť v celej piesni metal 80 rokov minulého storočia (s kvalitným zvukom terajšej doby), keď v Nemecku ľudia zobali z ruky slávnym Accept.
Fanúšikom, ktorí sa stretnú s tvorbou Sacred Steel iba vďaka tomuto albumu môže prísť nahrávka ako amatérska. Nie kvôli zvuku, nie kvôli hráčskemu umeniu, ale najmä kvôli vokálom. Na obranu nemeckej kapely však musím napísať, že práve vďaka tomuto „amatérskemu“ spevu prerazili v úvode kariéry. Škoda len, že tým, čím prerazili v Nemecku v dobe ich debutu (alebo sa zniesli na vlne vtedajšieho úspechu power/thrashu so striedavým melodicko-tvrdým vokálom?), už nie je dnes veľmi zaujímavé. Sacred Steel hrajú stále svoj štýl, ktorý nemusí byť povôli každému. V ich hudbe cítiť odkaz starej školy, čo dokázali v niektorých skladbách aj na aktuálnej nahrávke.
dy je to doslova nepríjemné. Chýba mi jeho brutálny vokál, jeho hlasové súboje balancujúce na hranici melodiky a brutality vo väčšine aktuálnych piesní. V skladbe Denial of Judas, by bolo akokeby počuť refrén Judas od Helloweenu, v Metal Underground zase cítiť v celej piesni metal 80 rokov minulého storočia (s kvalitným zvukom terajšej doby), keď v Nemecku ľudia zobali z ruky slávnym Accept. Fanúšikom, ktorí sa stretnú s tvorbou Sacred Steel iba vďaka tomuto albumu môže prísť nahrávka ako amatérska. Nie kvôli zvuku, nie kvôli hráčskemu umeniu, ale najmä kvôli vokálom. Na obranu nemeckej kapely však musím napísať, že práve vďaka tomuto „amatérskemu“ spevu prerazili v úvode kariéry. Škoda len, že tým, čím prerazili v Nemecku v dobe ich debutu (alebo sa zniesli na vlne vtedajšieho úspechu power/thrashu so striedavým melodicko-tvrdým vokálom?), už nie je dnes veľmi zaujímavé. Sacred Steel hrajú stále svoj štýl, ktorý nemusí byť povôli každému. V ich hudbe cítiť odkaz starej školy, čo dokázali v niektorých skladbách aj na aktuálnej nahrávke.
| Žáner: Epic/power/thrash Krajina pôvodu: Nemecko Vydavateľstvo: Massacre Records, 2009 Web: www.sacredsteel.eu |
 |
| Zostava: Gerrit P. Mutz – vokály Jens Sonnenberg – gitara Jonas Khali – gitara Kai Schindelar – basa Mathias Straub – bicie |
Diskografia: Reborn in Steel – 1997 Wargods of Metal – 1998 Bloodlust – 2000 Slaughter Prophecy – 2002 Iron Blessing – 2004 Hammer of Destruction – 2006 Carnage Victory – 2009 |
| Tracklist: Charge Into Overkill (3:46) Dont Break The Oath (3:48) Carnage Victory (5:56) Broken Rites (5:46) Crosses Stained With Blood (4:57) Ceremonial Magician of the Left Hand Path (5:04) The Skeleton Key (5:34) Shadows of Reprisal (1:46) Denial of Judas (Heaven Betrayed) (5:24) Metal Underground (4:22) By Vengeance and Hatred We Ride (5:16) |
Definitíva: Sacred Steel sa držia zaužívaných postupov dôb minulých. Pre dnešného náročného poslucháča, to však nestačí. V ich diskografii nájdeme lepšie nahrávky ako je Carnage Victory. Album sa bude páčiť asi iba oddaným fanúšikom tejto nemeckej pätice. |
Autor: Stillborn
Hodnotenie autora: 4,5 / 10
1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla
Odporúčané články
20. októbra 2011SLASH UŽ ZAČAL PRACOVAŤ NA NOVOM SÓLOVOM ALBUME
6. júna 2018Nové albumy na september ohlásili URIAH HEEP a GRAVE DIGGER
14. mája 2020JOE SATRIANI – Shapeshifting
9. augusta 2017DECAPITATED – Anticult- 25. júna 2014NOVINKY OD OVERKILL, VENOM, NOVEMBERS DOOM A BRAINSCAN
Šéfredaktor portálu Valhalla.sk
