Čerstvý burácajúci víchor od staručičkých Kanaďanov sem prekvapivo zavial svieži vintage puch s heavy metalovými poryvmi a riffujúcim krupobitím, pričom Steve „Lips“ Kudlow ukázal, ako sa dá s jedným strnule mladším basákom a viac končatinovým pôvodným bubeníkom Robbom Reinerom stráviť originálny, zábavný a invenčný večer na patológii pri pitvaní starých vlastných vinylových tiel.

ANVIL – Impact Is Imminent

Lips – duša kanadských ANVIL, vidí svoje kovadlinové trio v panteóne stále živých heavy metalových legiend a k popisu ich najnovšieho albumu sa opäť ponúka množstvo pozitívnych, ale aj záporných prívlastkov. Štrnásťdielny opus s trochu zvláštnym názvom sa skladá z 50 minút beštiálneho heavy metalového klišé, keď sa trio naširoko rozhadzuje v úplne klasickom kovovom priestore, chovajú sa pomaly tak, ako pri legendárnej doske „Metal on Metal“ a všetci ešte živí, geriatrickí fans okolo nich sa v urputnej snahe chcú dopátrať k pointe, ktorá ich k tvorbe tohto albumu viedla.

ANVIL našťastie nesiahol na svoj preceňovaný koncept z hlbokých osemdesiatok, ale po akomsi osobnom hľadaní vlastných koreňov, ktoré dobrodružne a pútavo mapuje s moderným soundom skutočný a ambiciózny heavy metal. Fanúšik tak dostáva zábavný, skladateľsky a muzikantsky ľahko nadpriemerný retro opus a progresívnu nočnú moru v jednom, odetú do klasického anvilovského artworku s kovadlinou, kde Lipsov vokál nevadí toľko, ako obvykle.

Trochu mrzí absencia nejakej dlhšej epickej skladby, aj keď celá kolekcia je „vskutku k „sežrání“ a s peknými detailmi, klasickými aranžmánmi a famóznymi sólami. A mala by ísť k duhu každému klasickému headbangerovi, odchovanému na kovovej scéne rokov osemdesiatych.

Hrozivé ladenie starého analógového rádia, nezmyselné tliachanie nejakého vyšinutého moderátora, veľavýznamné zrevanie dáva dohromady ruchový prológ ohlasujúci úvodnú, stredno-tempovú, pekne odsýpajúcu ódu „Take A Lesson“ na zobratie si lekcie z heavy metalového dejepisu úplne v duchu už spomenutej starej dosky „Metal on Metal“.

Nahrádza ju naspeedované šesťzmyslové monštrum „Ghost Shadow“, v ktorom hromový vokál vo vysokom tempe a s úderným refrénom odrapkáva akúsi rozpravu o tom, aké je to nechať sa sledovať internetovými trollmi a veriť paranormálnym javom. Inšpirácia EXCITER a METALLICA je viac než zrejmá. Vystrieda ju mierotvorne angažovaná, trochu pomalšia „Another Gun Fight“ s úderným refrénom, bodavým riffom a intenzívnymi škopkami, ktorá sa tvári, akoby Reiner vylízal neumytú dôchodkyňu a filcky zapil čerstvo vymačkanou šťavou z plesnivého citrusu.

ANVIL

Naozaj monštruózny a pokrčený výraz vylízanej NWOBHM dodáva pekne vystavaná „Fire Rain“, taký speeder „Someone to Hate“ je zase orientovaný na tvorbu JUDAS PRIEST a podmanivá rockovinka „Explosive Energy“ s ťažkým nádychom DEEP PURPLE je ukážkovým kúskom Lipsovej inšpirácie, rockovými a metalovými velikánmi a demonštráciou jeho chameleónstva, ale aj originálneho feelingu.

Roztopašnosť a výnimočnosť dosky dopĺňajú momenty ako vtipná, optimistická pomenovaná blues rocková medzihra „Teabag“ a zabijácka session „Bad Side of Town“ s thrashoidným riffom, speedovými škopkami a honosným sólom dotvárajú celý opus naozaj old schoolovo. Mohutná pomalšia vyhrávka Reinerových škopkov a Lipsového riffovania s následnou sólovou linkou gitary vskutku hromovo otvárajú ďalšiu pecku „Lockdown“, ktorá pripomenie zadoomanosť starých Sabbathov, a to nielen výstavbou, ale aj vokálom a refrénom.

Staré rock ‚n‘ rollové filozofovanie ustúpilo modernejšiemu a sociálne uvedomelejšiemu pohľadu na skúmanie nedávnych celosvetových udalostí. Inšpirácia vlastnými koreňmi v zaujímavej „The Rabbit Hole“ je tak okatá, až ma to už začína dosť srať. Je to stopercentne anvilovské – surové, technické, drzé a chaotické. Avšak radšej si pustím do gatí s podmazom starej pecky „Jackhammer“.

Hravosť a zmeny rytmov riešia v strašidelnej pomalšej „Shockwave“, evokujúcej tvorbu ALICA COOPERA a jeho citlivého „More Mr. Nice Guy” a následne sa zase preradia na nižší stupeň, keď sa z „Wizard’s Wand“ vyvalí stonerovská a ľahko zadoomaná nálada, ktorá hne emóciami a opus vyvrcholí vcelku svižnou, ale gýčovite predvídateľnou peckou konsternovanej metalplazmy „Gomez“, kde Lips doslova vypľúva najazzlé groovy spolu so sekciou dychových nástrojov a blackmoreovským sólom, že sotva sa má čas, si svoje končatiny na chvíľu pripažiť.

Treba však objektívne priznať, že prepočúvať sa k tomu záveru bude pre modernejších headbangerov ukrutné martýrium. Teda, ak nie ste ten „ortodoxný“ metalový staromilec, čo sa rád mučivo, old schoolovo brodí bažinou metalových klišé, zmiešanou so súčasnou snahou o vintage sound.

Hodnotenie autora: 7,5 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Maťo Hoza

Redaktor Valhalla.sk