„Reedemer Of Souls“ je v poradí už sedemnásty štúdiový výplod a dokonca prvý album, na ktorom hrá gitarové duo Glenn Tipton/Richie Faulkner. Mladý, 34 – ročný Faulkner (VOODOO SIX, LAUREN HARRIS) síce nie je vo svete metalu príliš známy chlapík, no za svoje gitarové umenie sa rozhodne hanbiť nemusí, čo už stihol razom dokázať na dvd „Epitaph“. Na novinke patrí tento gitarista taktiež k hlavným skladateľom, čo teda jasne dokazuje, že mu Rob Halford a spol. jednoznačne veria. Snaženie celej pätice ale nakoniec nemusí potešiť každého fanúšika tvrdého kovu, hoc predaje hovoria o niečom inom. Za prvý týždeň sa len v USA predalo až  28 tisíc kópií, čo je v dnešnej dobe pomerne veľký úspech!

Fanúšikovia túžia po starom dobrom heavy metale, a to platí pri novom cd dokonale. JUDAS PRIEST nám predkladajú typický „hevík“ starej školy, ktorý akoby vypadol z ranných osemdesiatok. Po progresívne ladenom „Nostradamus“ je ale tento krok späť tak trocha na škodu. Hlavne, ak sa nemôže kapela oprieť o výborné skladby z dôb minulých, famózny vokál a taktiež o skvelý zvuk. Ten je tu totiž mizerný a celý materiál preto znie ako nejaké lepšie demo. Gitary disponujú nechutným suchým ozvučením a piesňam rozhodne nepridáva na sile. Obrovským šokom je takisto slabý výkon majstra Halforda za mikrofónom. Kde sú tie povestné „jačáky“, ktoré ho preslávili? Väčšinu stopáže sa tak ide na pol plynu a hlavne v tých najnižších polohách.  Z počiatočného šoku nevytiahne ani samotná hudobná náplň, hoci treba uznať, že skladby s každým ďalším počutím naberajú na sile. Alebo si len začínam zvykať na ich slabšiu povahu?

Materiál je silno jednoliaty, čo robí problém vypichnúť pár najzaujímavejších vecí. Niečo sa však určite nájde. Až na rýchlovku „Metalizer“ alebo svižnú „Battle Cry“ sa útočí výhradne v strednom tempe, čo je trochu nuda. Zaujať však môže titulná hymnická pieseň, či typické heavy veci – „Halls of Valhalla, „Sword of Damocles“ a „March of the Damned“. Veľmi dobré sú aj tajomné a atmosférou nabité kusy ako „Cold Blooded“ a „Secrets of the Dead“. Na zahodenie nie je ani záverečná balada „Beginning of the End“ – azda predzvesť budúcnosti? Na druhej strane nechápem kvôli čomu kapela, tak okato vykráda BLACK SABBATH v otrasnej „Crossfire“.

Pri záverečnom konštatovaní som trochu na vážkach. Na jednej strane je „Reedemer of Souls“ poctivou zbierkou heavy metalových klišé, ktoré vedia JUDAS PRIEST podať vždy veľmi dobre. Spomínaných negatív je žiaľ priveľa na to, aby sa jednalo o ďalšie z rady nezabudnuteľných diel „made by Priest“. Čas ale bude v tomto prípade asi najlepším sudcom…