„Čertova kovadlina“ je najúdernejší a najagresívnejší album, aký doteraz nahrali a ktorý je doslova prešpikovaný neskutočnou energiou. Ešte aj zvuk mi príde viac rezavejší oproti  predošlému záseku „Ťažký kov“, ktorý mal taktiež silné skladby a ostrejšie texty. Na v poradí piatom štúdiovom albume sa síce Pišta „ukľudnil“ po textovej stránke, no na druhej strane sa odtrhol z reťaze po stránke hudobnej. Nové veci „nakopávajú“ neskutočne.

Po úvodom intre sa spustí ťažkotonážny náklad v podobe rovnomennej skladby a ničí všetko, čo mu stojí v ceste, a v takto nastolenom tempe sa bez zľutovania pokračuje ďalej. Až v piatej, o niečo melodickejšej skladbe „V krku krv“, vám dá kapela možnosť na vydýchnutie. Táto pieseň pôsobí po úvodnej víchrici až neškodne.

Hudobnú pestrosť stvárňuje nasledovná a veľká, priam až „zimomriavková“ vec „Démon samoty“, ktorú keď som počul prvýkrát ešte ako ukážku z nahrávania albumu, tak som z nej nebol až taký nadšený, no teraz však o nej platí pravý opak. Je to sabbathovská pieseň s ťaživou atmosférou umocnenou vynikajúcim textom. Pišta opäť ukázal, že v písaní textov je extratrieda. Aj keď sa môže zdať, že sa tu úplne nehodí svojou náladou a pomalým tempom, tak aspoň u mňa absolútne nenarúša výsledný dojem jej zaradením medzi ostatné pecky na albume.

Po tomto vydýchnutí však pokračuje album až do konca v riadne zbesilom a nadupanom tempe na čele s Pištovým klasickým revom, výbornými riffmi a s takým motorom kapely akým je Valér Tornád, máte zarobené na úspech. Koniec obstaráva o niečo miernejšia skladba „Dunaj“, ktorá pripomína tvorbu Vikingov AMON AMARTH a pre zaujímavosť spomeniem, že huláka v nej aj hlas z verejnoprávneho rozhlasu Rudi Rus (Headbanger_FM).

Album obsahuje aj štyri skvelé bonusy, ako temne poňatú vianočnú pieseň „Horiaca obloha“, cover od kapely HEX „Votrelec“, ale aj ďalší cover „O veciach neskutočných“ od legendárnych TESTIMONY a celé to uzatvára luxusná hitovka a „garážovica“ s názvom „Tourbus Terror“.

Priznám sa, že pred vydaním „Čertovej kovadliny“ som mal aj malé obavy s čím ČAD prídu. Na mysli som mal najmä to, aby to náhodou nebolo niečo prístupnejšie – rozumej mäkšie a pre širší okruh poslucháčov, pretože ČAD už dávno nie sú tou hlbokou undergroundovou kapelou ako dakedy. Našťastie sa nič také neudialo a novinka je jednou extrémne zbesilou oslavou dvadsaťročnice tohto tria.

Album síce štartuje veľmi nemilosrdne a po skvelom intre „Vyhňa pekiel“ tu máme sled výborných a rýchlych vecí, no problémom je hlavne stred tejto kolekcie. Tá je na pomery ČAD trochu prislabá a skladby ako „V krku krv“, „333“ a „Demolačná čata“ akosi nespĺňajú prísne parametre. Zvyšok však funguje priam výborné a hymny  ako „Čertova kovadlina“, „Vyvrheľ“, „Démon samoty“ či „Pomsta patrí mne“ sa môžu smelo zaradiť k tomu najlepšiemu, čo títo chalani a jedna baba za posledné roky vyprodukovali.