Už počas úvodného presunu cez areál som nevedel skôr komu kývať a tak to bolo počas celého festivalu. Smer som však mal jasný, rýchlo sa ubytovať a stihnúť som chcel vystúpenia štvrtkového dňa od úvodnej kapely, ktorou boli Trnavčania FISHARTCOLLECTION. S nimi som sa prvýkrát stretol počas uplynulého ročníka Wacken Metal Battle a nebudem tajiť, že ma ich hudba zaujala. V klube to bolo výborné, zvedavý som bol, ako to bude znieť a vyzerať na „veľkom“ festivalovom pódiu. Keďže boli FISHARTCOLLECTION prvou kapelou dňa, pod pódiom bolo naozaj len pár fanúšikov, ostatní zrejme dávali prednosť sušeniu vecí z predošlej búrkovej noci. Pochopiteľne, že kapela okolo vokalistu Petra Hiju (GOD DEFAMER) hrala skladby z ich debutového a doposiaľ jediného štúdiového albumu „In Oil“. Hŕtska ľudí však namiesto bavenia, pokojne stála pod pódiom a uznanlivo si pokyvkávala hlavou. Priznám sa, že v klube ide z tejto štvorice hudobníkov oveľa väčšia energia a dravosť. V závere, keď už aj kapela videla, že s publikom nepohne, začal sa baviť aspoň Peťo Hija, ktorý na posledné songy skočil pod pódium a piesne odspieval odtiaľ. To síce nepridalo na kvalite zvuku, no rozhodne to vylepšilo dojem z koncertu. Posledné dva songy boli moje obľúbené z tohto albumu „The Little Match Girl: Part I“ a The Little Match Girl: Part II“. Celkovo odohrali FISHARTCOLLECTION dobré vystúpenie, no v klube má ich hudba oveľa väčšie čaro ako na festivale a navyše pred preriedeným publikom.

Po Trnavčanoch nasledovala bratislavská alternative metalová skupina [sic]. Chalani mali smolu, pretože počas ich setu sa spustil vcelku intenzívny lejak, ktorý utíchol asi až v závere ich vymedzeného času. To znamenalo jediné, priamo spod pódia sa na nich pozeralo pár fanúšikov, zvyšok stálo pod veľkým dáždnikom a ich hudbu počúvalo práve odtiaľ. V závere setu som však pod pódiom narátal približne 50ku zvedavých hláv. Gro koncertu tvorili piesne z ich debutu „Selfsketch“. Ak ma pamäť neklame, došlo aj na úplne nový song, ktorý bude na pripravovanom druhom štúdiovom albume „Commotion Pictures“, ktorý vyjde na konci septembra.  Skupina [sic] je veľkým prísľubom pre slovenskú scénu vo svojom žánri. Neodpustím si však malú výčitku, aj keď viem, že chalani dlhšie nekoncertovali, rozhodne by sa zišlo popracovať na pódiovom prejave, pretože ich hudba je sama o sebe ťažšie uchopiteľná a snáď okrem gitaristu Michala Kolejáka sú statickí všetci. Mišo neostal nič dlžný svojej povesti frontmana kapely a šoumana a keď už počas ich setu pršalo, rozhodol sa pre Veľkonočnú oblievačku. Odniesol si to nič netušiaci spevák Pidri.

Akoby zázrakom prestávalo pršať a na pódiu sa pripravovala ďalšia bratislavská skupina, historicky prvá slovenská kapela, ktorá si zahrala v roku 2012 na legendárnom Wackene – RUST2DUST. Na nich už bolo zvedavých viac ľudí, no myslím, že by si ich pod pódiom zaslúžili chalani ešte viac. Gothoom však pomaly ožíval a svoje zohral aj spevák Tomáš Buroň, ktorý je naozaj výborným rečníkom a frontmanom kapely. Skutočne poriadne hecoval publikum po každej skladbe, ale miestami toho „ste skvelí“ už bolo veľa. Chalani sa na pódiu vybláznili a okrem Tomáša si koncert, akoby najviac užíval aj gitarista s „opačným garde“ (v hokejovej terminológii) Martin „Ondro“ Ondrejička, ktorého sekavé pohyby a skákajúce otočky o 360 stupňov snáď nikdy nikoho neomrzia. Za bicími správne poháňal kapelu Marek Matejov. Po hudobnej stránke došlo na všetky podstatné hity kapely „Daymare“, „Hate“, „Stay Awake“ a s Gothoomom sa rozlúčili azda doteraz ich najväčším hitom „Kráľ skazy“.

Priestor pod pódiom som spolu s touto kapelou opustil aj ja. Na pódiu sa už chystali Levičania ACHSAR, ktorí pokrstili práve na Gothoome ich debutový materiál „Septentrionalis“, ktorý vychádza pod krídlami Gothoom Productions. Po nich patrilo pódium ešte DIVERGENCE a prvej zahraničnej kapele, Maďarom CADAVERES. Keďže po vystúpení RUST2DUST ma zachvátil hlad a klobása zohriata v mikrovlnke v areáli festivalu nebola podľa môjho gusta, prednosť dostala strava v penzióne Tajch. Skôr, ako sa dostanem ku koncertu GALADRIEL, ktorým patrilo pódium po týchto kapelách, pozastavím sa pri jednej zaujímavej veci. Počas prvých troch koncertov som pod pódiom nevidel žiadneho sbskára. Na pódium a do priestorov, kde vonkoncom by nemal mať každý prístup, tak mohol ísť úplne ktokoľvek. To sa potvrdilo pri kapele [sic], keď im s rozkladaním bicích pomáhal ich kamarát, ktorý bol na Gothoome ako radový fanúšik a zrazu bol na pódiu. Toto bol dosť závažný prešlap, našťastie sa nič nestalo, ale aj počas vystúpení kapiel mohlo k niečomu dôjsť a ako sa hovorí, istota je železný guľomet. Mužov v žltých tričkách „Gothoom crew“ som zaregistroval pod pódiom až v závere koncertu RUST2DUST, ale tiež sa miestami tvárili, akoby tam ani neboli. V priebehu celého festivalu sa to našťastie zlepšilo.

No, ale späť k vystúpeniam. Pod pódiom sa to celkom slušne zaplnilo a to bol neklamný znak toho, že svoj koncert začala slovenská legenda GALADRIEL na čele s charizmatickým Dodom Ďateľom. Opäť raz tvorili hlavnú časť koncertu skladby z ich stále aktuálneho albumu „The 7th Queen Entroned“. Na môj vkus zahrali GALADRIEL až dosť pomalších skladieb. Ľuďom to však neprekážalo a bavili sa na každú jednu. Osobne ma najviac pobavila Dodova hláška „Počasie nás nezničí a tí ostatní tiež nie!“. Vystúpenie s GALADRIEL bolo už druhým počas tohto dňa pre gitaristu Michala Kolejáka a bubeníka Mateja Ferianca, keďže obaja pôsobia nielen v tejto kapele, ale aj v skupine [sic]. Pozastavím sa ešte pri bubeníkovi Matejovi, na ktorého chcem upozorniť, pretože je to veľmi talentovaný hráč, ktorý má hudbu jednoducho v krvi a podľa toho tak aj vyzerá jeho rytmická hra. Nie nadarmo hrá v dvoch v podstate žánrovo odlišných kapelách, akými GALADRIEL a [sic] nepochybne sú.

Na rade boli po GALADRIEL pripravení Banskobystričania BRAINSCAN, na ktorých bolo zvedavých taktiež veľa fanúšikov. Žiaľ ich vystúpenie som nestihol uvidieť, no Košičanov INFER som si už ujsť nenechal. Štvorica hudobníkov nasypala do Gothoomu nekompromisnú porciu black/death metalu s dobrým zvukom! Vystúpenie si okrem fanúšikov najviac užíval líder Peťo. Najviac potešil nekompromisný nárez „Father Hell, Mother Death“ z debutového albumu „In Cold Being“. Inferáci predviedli vskutku veľmi dobrý koncert po všetkých stránkach. Počas ich koncertu prítomných zaujala aj návšteva nevesty, uniesli zo svadby práve na Gothoom. To samozrejme upútalo pozornosť snáď všetkých prítomných, každý sa s nevestou rád odfotil a ako sama prezradila, rockovú hudbu počúva, tak bola zvedavá, ako to prebieha na festivale. Nevesta sa hneď naučila ukazovať paroháča a headbangovať. Vtipné bolo sledovať, ako si vyhŕňa svadobné šaty, pretože pod pódiom už bolo dosť blata.

Kanaďanov GORGUTS, ktorí zrušili celé turné, nahradili v programe Poliaci DECAPITATED. Pred koncertom sme ešte netušili, aký super koncert nás čaká. S touto partiou som mal tú česť na klubovom koncerte v Banskej Bystrici, na ich turné k albumu „Carnival Is Forever“, a vtedy ma veľmi neohúrili, ale to, čo predviedli na Gothoome… Jedno z najlepších vystúpení celého festivalu! Kapela šla naplno, na svoje si prišli nielen vyznávači old schol death metalu, ale aj technických zásekov a vyhrávok. Dokopy to znelo masakrálne a dovolím si tvrdiť, že DECAPITATED ovládli nielen štvrtkový deň. Rafal Piotrowski zaujal nielen dlhými dredmi až pod zadok, ale najmä svojim vokálnym prejavom. Spolu s gitaristom Voggom boli hlavnými ťahúňmi celého koncertu. Celé to podčiarkol výborný zvuk. A veruže o tomto koncerte sa medzi fanúšikmi rozprávalo dlho počas celého festivalu.

Ťahákom pre moju maličkosť boli počas štvrtkového večera Taliani ABORYM. Žiaľ, tí mali nejaké problémy pri presune na festival, takže si svoj hrací čas vymenili s Nórmi KRAANIUM. Tvorbu týchto brutal death metalistov nepoznám (áno, dobre čítate, na Nórsko nezvyčajný štýl), takže ich set som chvíľu sledoval len zopodiaľ, no treba uznať, že to KRAANIUM napálili do publika poriadne z ostra. Mňa zaujal najmä kvalitný growl Martina Funderuda.

Pomaly, ale isto začínal menší časový sklz. Ono, by sa to dalo prežiť, problém bol však v nariadení, že koncerty musia skončiť do 0:30. Na vystúpenie ABORYM prichádzam tesne po jeho začiatku. Na moje prekvapenie, pod pódiom už nie je veľa fanúšikov. Mnohí zrejme nevedeli, čo majú očakávať (všimol som si to aj pri pár jedincoch počas ich vlaňajšieho vystúpenia na Brutal Assaulte). Ako vždy pri koncertoch tejto kapely šli bicie zo samplov (ono, to tak je aj na albumoch). Na ich vlaňajšom koncerte v Josefovskej pevnosti dotvorili atmosféru stroboskopy, na Gothoome to boli doslova psycho videá premietajúce na veľkoplošnej obrazovke. Všetci členovia boli jednotne oblečení a nad všetkým vyčnieval spevák Malfeitor Fabban. Ten sa snažil publikum hecovať jednoduchým spôsobom „command mothefuckers“, ale žiaľ veľkej odozvy sa mu nedostávalo. ABORYM odohrali prierez celou kariérou, došlo aj na skladby z aktuálneho počinu „Dirty“, no na moju veľkú radosť zahrali títo talianski šialenci aj z debutu „Kali Yuga Bizarre“ skladbu „Roma Divina Urbs“, ktorej atmosfére vhodne doplnilo absolútne psycho video na pozadí. Došlo aj na „Fire Walk with Us!“, čo bol naživo naozaj zážitok a opäť podporené výborným videom na pozadí. Zvukovo bol tento koncert o dosť lepší ako ten vlaňajší na Brutal Assaulte. Celkovo to bolo pestrejšie a prepracovanejšie, jediné, čo ma mrzelo, že ABORYM vskutku poznala z ľudí stojacich pod pódiom len hŕstka fanúšikov. Myslím však, že pri hudbe, ktorú tvoria to nebolo pre nich nič neobvyklé. Koncert ABORYM sa skončil pre mňa až príliš rýchlo. No, čas hral v tomto prípade proti nám. Na rade už bola iba posledná kapela večera.

Tou boli LACRIMA z Poľska, ktorí sa na scéne pohybujú už od roku 2004. Títo doom/gothic metalisti však majú na svojom konte len dva štúdiové albumy a keďže som si nechcel kaziť zážitok z koncertu ABORYM, pobral som sa za zvyškom ľudí ešte „na jedno pivo“ do príjemného bufetu U Igora. Samozrejme, sme tento bufet zatvárali a musím napísať, že už dlho som sa takto nenasmial. Takže, aj touto cestou pozdravujem Morbida…, tí, ktorí tam boli, pochopia. Keďže čas neúprosne bežal, po zatvorení nastal už iba presun do chaty, kde bolo treba načerpať sily pred ďalšími dvoma festivalovými dňami.