Nič iné než dobrý výkon sa nedalo čakať od legendárnych FLOTSAM AND JETSAM, ktorí ma doslova rozobrali vo februárovej Žiline spolu so SEPULTUROU. Vtedy veľa času k dispozícií nemali a inak tomu nebolo ani túto stredu. Aj ta chabá polhodinka však stačila na výborne ozvučený thrash metalový set, ktorému jednoznačne dominovali prvé dva albumy. Prvotné problémy s bicími boli razom zažehnané a my sme si tak mohli vychutnať také jazdy ako „Hammerhead“, „Dessecrator“, „Dreams of Death“ či nesmrteľnú „No Place for Disgrace“. Zabrúsenie k novším albumom by rozhodne nevyšlo márne, no i napriek tomu nemám k vystúpeniu najmenších výhrad. A spevák Eric Knutson je ešte stále fenomenálny!

Kanaďania THE AGONIST začínajú hneď novučičkým singlom „Disconnect Me“, no celé to znie veľmi rozhárane a hlavne prebasovane. Tento štýl veľmi nevyhľadávam a kapelu poznám prakticky iba vďaka výmene Alissy do ARCH ENEMY, no aj tak som bol pomerne zvedavý, čo pätica na čele so sexy speváčkou Vicky Psarakis predvedie. No aj ten krátky set za veľa nestál, či už naň pozeráme z hudobného alebo hlavne zo speváckeho hľadiska. Vicky bola po väčšinu času citeľne mimo a svojimi nepodarenými melodickými výletmi si občas koledovala o hviezdnu rotu.

Nasledujúci čas vypĺňam ako mnoho iných v Horror Cinema, kde sa chystá popoludňajšie premietanie dokumentárneho snímku LAMB OF GOD „As the Palaces Burn“. Ten sa spočiatku zameriava na chod kapely, prácu na novom albume a následné turné, ktoré túto päticu zavedie do mnohých kútov sveta. Aj do Prahy… Od tohto momentu však namiesto klasickej „behind the scenes footage“ dostávame absolútne napínavú drámu, v ktorej hrá hlavné husle najmä vokalista Randy Blythe. Ten je obvinený z usmrtenia fanúšika na koncerte v pražskom klube Abaton spred dvoch rokov. Sledovať vydeseného speváka, utrápenú kapelu, všadeprítomných právnikov je veľmi emotívne a častokrát i nie veľmi príjemné. Záver celého príbehu už všetci dobre poznáme a mne tak neostáva nič iné, než „As the Palaces Burn“ rozhodne odporučiť!

Program na Jägermeister stage v tej dobe už dostáva citeľné časové straty. S poriadnym meškaním tak nastupujú kultoví rýchlici TERORRIZER, teda presnejšie toho, čo z nich ostalo. Geniálneho Petea Sandovala za bicími momentálne dopĺňajú Sam Molina a Lee Harrison. A hoc kapela hrala ako dobre naolejovaný stroj, vo mne sa pocity z ich koncertu akosi nepríjemne miešajú. Na jednej strane tu máme perfektnú grindovú rúbanicu, songy odsypávali jedna radosť a sledovať pána bubeníka pri práci bola veľká radosť, ale čo ten podivný zvuk gitary? Sam Molina je aj napriek obstojnému growlu ako frontman v podstate neškodný. Nemôžem napísať, že by sa mi tento set nepáčil, ale k dokonalosti to malo na míle ďaleko.

Pomyselným headlinerom stredajšieho dňa mali byť VENOM a svoju úlohu bez problémov ustáli. Ak je frontman Cronos v dobrej nálade, nemôžu VENOM odohrať zlý koncert, a tak tomu bolo aj teraz. Množstvo príhovorov, typických úškrnov a charizma doslova „ako sviňa“. V podstate sa jedna o tvrdší heavy metal so satanistickou tematikou, ale trojica to natrela publiku s takým zápalom, že sánky padali na zem. Satanom sa to hemžilo sem a tam, nechýbala taktiež pyrotechnika a potrebný oheň na dotvorenie pekelnej atmosféry. Kde kto „uchcával“ blahom pri starinkách typu „Black Metal“, „Hammerhead“ či „Bloodlust“, no mňa osobne skôr dostávali mladšie tvrdé pochody ako „Ressurection“ a „The Evil One“. Pri nich gitara takmer pílila kosti! Nechýbala taktiež chytľavá novinka „Rise“ a rozhodne sa máme na čo tešiť. Kompletne zaplnený priestor pred pódiom bol teda svedkom triumfálneho vystúpenia, a to nás čakali ešte ďalšie tri dni plné skvelej metalovej muziky.