Začneme pekne podľa abecedy a rovno tým najdôležitejším, a to „areálom“ Josefovskej pevnosti, ktorá hostí tento extrémny metalový maratón už od roku 2007. Veľkým pozitívom bolo sprístupnenie labyrintu chodieb s názvom Octagon. V ňom ste našli miesto pre akreditovaných novinárov, výčap, predajnú výstavu pražského maliara Godothora (na svedomí ma artworky pre SODOM, MORGOTH či ASPHYX) ale hlavne meet and greet zónu. Tisíce tehál a nejedna klenba pôsobili skvelým dojmom a atmosféra v týchto priestoroch sa dala neraz krájať. Nejeden návštevník tu našiel aj potrebný úkryt pred slnkom, to všetko však v obmedzenej jednosmernej premávke, ktorá neraz robila vrásky na čele členom festivalovej crew, tak i samotným fanúšikom.

Kapacita pekne narástla neodmysliteľnej prírodnej tribúne a taktiež sa zvýšilo množstvo výčapov piva a iných dôležitých tekutín. Tie ste našli doslova na každom kroku. Pivo tu rozhodne hodnotiť netreba, nech si radšej spraví úsudok každý sám za seba. Musím ale podotknúť, že mi táto „H2O s penou“ chutí z roka na rok akosi menej a menej. To sa ale netýka občerstvenia, ktoré bolo aj tentokrát na veľmi dobrej úrovni a svoje si tu našiel ako mäsožravec, tak aj „kapustosaurus“. Miniatúrne porcie však častokrát plne nekorešpondovali s vysokými cenami. Množstvo výborného jedla (napr. vuřty na pivu) išlo s cenami veľmi nahor, no kto veľmi dobre hľadal, dokázal sa najesť (veľmi chutná pizza za jeden žetón!) aj za veľmi malý peniaz.

Malými zmenami prešla zelená lúka alias „Metalmarket“. Metalového sortimentu bolo opäť neúrekom, avšak mám silný pocit, že o niečo menej než po minulé roky. Skvelými cenami sa vedel popýšiť stánok Hot Shot Records, kde sa dali kúpiť skvelé cd/dvd tituly za pár eur. Už klasicky sme tu našli Horror Cinema so širokou ponukou rôznych (a to nie len hororových!) filmov a taktiež Marshall City. Zelená lúka tvorila živnú pôdu i pre ďalšiu z rady významných zmien. Kto hľadal plechovú búdu, ktorá hostila v minulosti tretiu scénu s názvom „Metalgate“, tak pátral márne. Namiesto nej sme sa dočkali obrovského veľkokapacitného stanu a rozmerného pódia v ňom. Množstvo významných kapiel, častokrát výnimočná atmosféra, ale taktiež aj neuveriteľné dusno, minimum miesta a nekvalitný zvuk. Na ten sa ale nemožno sťažovať na hlavných scénach, kde bol až na občasné výnimky (o nich si povieme neskôr) veľmi dobrý, ba až priezračne čistý. Slovom čistý by sa dala rozhodne opísať aj krásna obloha, z ktorej za štyri dni nespadla ani jedna dažďová kvapka. Najbližšie sa k tomu schyľovalo pri vystúpení SLAYER, no s výkrikom „are you ready for war?“, akoby sa mračná mierne zľakli a radšej poslušne ustúpili dozadu. Slnko teda pražilo ostošesť, takže došlo aj na pokropenie cisternou, čo prišlo mimoriadne vhod. Ďalšie mimohudobné „aktivity“ ako Toi Toi, rakety, sprchy a umývadla snáď netreba hodnotiť, keďže išlo o typickú festivalovú klasiku.

Najbližšie, prejdeme pekne rovno na úvodný festivalový výkop v podobe stredajšej Warm Up party.