Nemilé prekvapenie však prišlo, keď sme sa dostali do VIP kempu. Ono, bol veľký a rozľahlý s určitými vymoženosťami, ale miesto z vlani pri hlavných stageoch mi veruže nepripomínalo. Hneď som začal šípiť, že nie je niečo v poriadku. Pri prvom vstupe do areálu sme sa držali šípiek, ale to sme sa dostali len k najväčšiemu festivalovému stanu v Európe – Bullhead City Circus. Teda o dosť ďalej od vlaňajšej press zóny. To som však vtedy ešte netušil, že sa premiestnila aj tá. Bola oproti vlaňajšku o niečo väčšia, no žiaľ aj ďalej od hlavných stageov. Vlani sme prešli schodmi ponad cestu a boli sme pri dvoch hlavných pódiách, no teraz sme vyšli ešte pred vstupom do hlavnej časti festivalového areálu. Prečo nastali tieto zmeny, mi veruže známe nie je. Zo začiatku s tým mal problém asi každý, aj domáci. No, časom sme si nato zvykli a bonusom pre nás VIP bola kyvadlová autobusová doprava, ktorá chodila od VIP kempu až po pressácky priestor a späť.

Ešte pokým sa dostanem k samotným kapelám napíšem, že z 25. ročníka Wacken Open Air rozdelím reportáže do troch častí. V dnešnej sa budem venovať  súťažným kapelám Metal Battle a slovenským zástupcom ANSTRATUS. V ďalších, si už rozoberieme jednotlivé nabité dni, ktoré patrili obrovským hviezdam ako SLAYER, KING DIAMOND, MEGADETH, AVANTASIA a mnohým ďalším…

Tak, ako vlani aj počas tohto roka sme sa pred vystúpeniami víťazov Metal Battle z jednotlivých krajín všetci zišli, predstavili a všetci len neveriacky krútili hlavami nad zmenami, ktoré nastali v areáli festivalu. Po úvodnej predstavovačke a zoznamovačke sme sa spoločne presunuli do Bullhead City Circus, k pódiám Headbangers Stage a W.E.T. Stage, na ktorých sa nám počas dvoch dní predstavilo 29 súťažných kapiel. Našťastie oproti vlaňajšku boli vystúpenia rozumnejšie rozdelené. V stredu na nás čakal maratón 16 kapiel a vo štvrtok sa predstavilo ďalších 13.

Na Headbangers Stage zažili svoju premiéru ohňom už v stredu aj víťazi Metal Battle z našej krajiny, Banskobystričania ANSTRATUS. Hrací čas mali vskutku zaujímavý, svoj ostrý thrash metal mali napáliť do publika o 16:35. Ešte pred koncertom samotným sme sa nachvíľu s chalanmi stretli a už vtedy bolo na nich vidieť, že predsa len nie sú uvoľnení a ani veľmi v pohode. Popodávali sme si ruky a pred koncertom sa každý venoval svojmu. Chalani sa sústredili na koncert, mal som však pocit, že miestami až strnulo. Pravdou je, že aj vďaka miernej zmene areálu nastalo viacero chaotických situácií, a tie neobišli ani chalanov z ANSTRATUS. Najdôležitejšie však bolo to, čo predviedli na pódiu. Miestni moderátor štýlovo uviedol štvoricu našich mladíkov a sám som bol zvedavý, v akom svetle sa predvedú.

Žiaľ, hneď úvod v ich podaní veruže nevyšiel vôbec a to sa odrazilo na celom ich vystúpení. Frontman Teo hneď v úvode pri svojom gitarovom sóle zistil, že zvuk jeho nástroja vôbec nejde medzi divákov. To evidentne rozladilo všetkých chalanov, snažili sa to na sebe nedať poznať, ale veruže skryť sa to nedalo. Najprv to vyzeralo, že chyba je na strane organizátorov, že je niečo s bedňou, ale až po hodnej chvíli jeden zo stagehandov skontroloval pripojenie na Teovom aparáte a až vtedy sa to všetko napravilo. Nuž, frontman ANSTRATUS si poriadne neskontroloval výstupy a vstupy na svojom zariadení a dopadlo to takto. Chalani už boli dosť vykoľajení, ale na ich obranu musím napísať, že druhú polovicu svojho setu poriadne vylepšili a vylepšili aj dojem z celkového ich vystúpenia. Avšak ich koncert bol dosť rozhádzaný, najmä Maťova basa a Mirova gitara vôbec neladili a celé to pôsobilo veľmi rozbito…

V Nemecku majú kapely zakázané vyzývať fanúšikov na circle pit a wall of death, ale ANSTRATUS boli prvou kapelou počas úvodného dňa súťaží Metal Battle, kde sa pod pódiom svojvoľne strhol circle pit, tie boli počas koncertu našich zástupcov dokonca až dva. Svojich 20 minút slávy si chalani nestihli ani poriadne vychutnať a bol koniec. Sám mám z ich koncertu zmiešané pocity. Veľká škoda mladíckej chyby, ktorá sa udiala na začiatku a ktorá ovplyvnila celý ich koncert. Neskúsenosť si vybrala svoju daň. Po rozhovore s ANSTRATUS po koncerte sami vraveli, že veria, že ich koncert na gigantickom Wackene posunie ďalej a z chýb sa poučia. Ja v to verím tiež…

O každej jednej zo súťažných kapiel sa veruže vyjadrovať nejdem, to by ste ani nedočítali. Spomeniem, že tento rok bola v pravidlách už priamo na Wackene jedna novinka. Nevyhrá iba jedna kapela, ale víťazov bude až 5, od prvého po piate miesto. Ešte v úvode nám však bolo prezradené, že od súťaže Metal Battle odstúpilo vydavateľstvo Nuclear Blast, takže víťazná kapela nevyhrala kontrakt s týmto labelom na 1 rok, ale získala 5 000 eur od Wacken Foundation, plus nejaké ceny od firmy Marshall. Kapela na druhom mieste získala 4 000 eur, na treťom 3 000, na štvrtom 2 000 a na piatom 1 000 eur z tejto nadácie Wackenu. Mimochodom, aktuálny ročník Metal Battle bol tiež jubilejný, pretože táto zaujímavá súťaž oslavovala na 25. ročníku Wackenu svoje 10. narodeniny. Zmenu sme zaznamenali aj my porotcovia. Kým vlani sme hodnotili 3 kapely (najlepšej podľa nás 3 body), tak tento rok ich bolo 5. Najlepšej podľa nás sme udelili 5 bodov, druhej najlepšej 4 atď. Čiže, kapely, ktoré nás neoslovili sme nehodnotili vôbec. 

Skôr ako sa dostanem k samotnému poradiu, napíšem vám stručne aspoň hodnotenie 5 kapiel, ktoré najviac zaujali mňa a ktorým som pridelil svoje porotcovské body. Najviac ma zaujala a najviac bodov, čiže 5, som udelil holandskej skupine PUREST OF PAIN, hrajúcej melodic death metal reznutý deathcoreom. Kapela na pódiu bola nenormálne zohratá, frontmana bolo celé pódium, z ich hudby išla obrovská porcia energie. Celá kapela vkladala do momentálne dosť preferovaného žánru aj množstvo svojho cítenia a to bolo práve to, čo ma na nich najviac zaujalo. Nad všetkými týmito atribútmi však vynikala úžasná mladá gitaristka Merel Bechtold (MAYAN,ex-DELAIN), ktorej sóla boli ozdobou každej skladby. Merel má iba 22 rokov, no na jej hre bolo vidieť rutinu, talent, zanietenie a najmä radosť z hry. Naozaj klobúk dole. A keďže sme aj chlapi, tak si narovinu povedzme, aj po vizuálnej stránke sa bolo rozhodne načo pozerať. Neskôr mi holandský porotca prezradil, že táto dievčina na sebe už dlho tvrdo maká a pomaly sa dostavuje ovocie. Mimochodom, v blízkej dobe sa môžete tešiť aj na rozhovor s touto talentovanou gitaristkou.

Štyri body som udelil španielskej melodic death metalovej formácii [IN MUTE], ktorá sa stala aj celkovým víťazom Metal Battle pre rok 2014. Ale o tom neskôr. Španielska formácia hrá melodic death metal s prvkami ARCH ENEMY a samozrejme, prím hrá zbesilá frontmanka Estefania Garcia, ktorej aj napriek tomu, že mala nohu v ortéze bolo celé pódium. Fanúšikov a porotcov však nezaujala len svojím výzorom, ale aj vokálom. Celá kapela pôsobila na pódiu veľmi profesionálne a do azda najväčšieho davu pod pódiom spomedzi všetkých súťažných kapiel sypala naozaj energický a rýchly melodic death metal. Ich hudba však nie je len o Estefanii, kto pozorne vnímal, chalani okolo nej sú šikovní hudobníci a celá kapela pôsobila na mňa veľmi dobre. V konečnom dôsledku si myslím, že v podstate aj zaslúžene zvíťazili v tomto ročníku Metal Battle. Vrátim sa ešte k frontmanke Steffi. Ktovie, prečo mala nohu v ortéze, ale po príchode domov som si pozeral videá zo španielskeho semifinále a finále a počas semifinále svoj koncert Steffi odspievala na vozíčku, naozaj klobúk dole.

Tri body som udelil melodic black metalovej kapele z Izraelu so zaujímavým názvom MAGOR. Tí hrali na Headbangers Stage (ako ANSTRATUS) a miestami im vypadávala jedna bedňa, no v tomto prípade to bolo chyba techniky a nie kapely. Vokalista sa približoval trošku ku Caligulovi z DARK FUNERAL, ich hudba však bola veľmi nápaditá, okorenená zaujímavými gitarovými sólami. Celkovo to bolo muzikantské a založené na kvalitnom pódiovom prejave. Avšak aj pri tejto kapele som si všimol tiež, že miestami neboli zladení a najmä čisté vokály borcom z Izraela miestami dosť „utekali“ do falošných tónov. Celkovo to však bola tiež jedna z najzaujímavejších kapiel tohtoročných súťaží Metal Battle.

Dva body som udelil Kanaďanom MUTANK, ktorí hrali vskutku totálne energický old school thrash metal, ktorý bol veľmi nápaditý. Na pódiu boli chalani absolútne nespútaní, mali zdravé sebavedomie a frontman bol človekom na správnom mieste. Malo to jednoducho správnu iskru a gule. Bod si odo mňa zaslúžili ešte PLAGUE THROAT z Indie, ktorí sa pohybovali vo vodách death/grindu, ktorý miestami pripomínal legendárnych CARCASS. Celé ich vystúpenie bolo veľmi zaujímavé, skupina bola inštrumentálne zručná, vedeli navnadiť ľudí pod pódiom a dokázali mať old school znejúci zvuk, ozaj ako ranné nahrávky CARCASSU. Osobne si myslím, že mnou spomenutá pätica kapiel stojí za vašu pozornosť, tak ak sa budete nudiť, pohľadajte si ich na internete.

Ešte skôr, ako zverejním výsledky aktuálneho ročníka, nedá mi nepozastaviť sa nad celkovou kvalitou kapiel hrajúcich v rámci Metal Battle na Wackene. Každá jedna, ktorá tam bola mala absolútne dokonale zmáknutý pódiový prejav, na každej bolo vidieť, že majú na svojom konte už niekoľko vydaných nahrávok, či už EP alebo celých albumov. To všetko by bolo v poriadku, avšak trošku ma zarazila originalita všetkých kapiel ako taká. V každej jednej som počul inšpiráciu od nejakej inej väčšej kapely. Jasné, v dnešnej dobe vymyslieť niečo originálne je veruže už ťažké, ale miestami som bol z originality niektorých kapiel a v podstate aj s celkovými víťazmi z jednotlivých krajín ozaj sklamaný… Osobne si myslím, že niekoľko našich kapiel, by v rámci originality zaujali nemecké publikum oveľa viac.

No, nechám svoje polemiky tak a poďme už nato najdôležitejšie. Najviac bodov od všetkých porotcov z približne 30 krajín sveta dostali teda [IN MUTE] zo Španielska. Po vyhlásení výsledkov v tejto kapele zavládla vlna nadšenia a Estefania sa neubránila slzám dojatia. Nuž, temperament Španielov sa nezaprel a bolo jasne vidieť, že toto víťazstvo nečakali. Každý z prítomných si nenechal možnosť ujsť zagratulovať tejto kapele osobne. Ja som nebol výnimkou a taktiež sa v dohľadnej dobe môžete tešiť aj na rozhovor s touto kapelou na našich stránkach. Na 2. mieste skončili Rumuni DIRTY SHIRT, ktorí hrali mix elektra, popu s ľudovými prvkami svojej krajiny, samozrejme okorenené všetko poriadnymi riffmi. Na 3. mieste skončili Dáni HUDRA, hrajúci klasický folk metal s operným ženským spevom. Veruže bola to vskutku originálna hudba, ale naživo to bolo veľmi, veľmi nudné. Na 4. mieste skončili Číňania EVOCATION, hrajúci black/death metal, podľa mňa až príliš inšpirovaný BEHEMOTH. A posledné víťazné, teda 5. miesto patrilo Švédom CONVIVIUM, ktorí mali vskutku dobrého frontmana, no melodické refrény boli ako vystrihnuté z dielne MACHINE HEAD.

Zhrnuté a podčiarknuté…, z celkových výsledkov mám rozpačité dojmy, nuž ale v porote nás bolo veľa a veruže v podstate medzi kapelami, ktoré dostávali body sa točilo dokopy približne 12 krajín. Na iné skupiny ani len nedošlo. Medzi nimi žiaľ boli aj naši ANSTRATUS, ktorým taktiež nik nepridelil ani len bodík. Je to škoda, ale zas úprimne treba zhodnotiť, že úvodná chyba ich stála veruže veľa a možno by to bez nej bolo iné. Na možno sa však nehrá. Chalani majú aspoň cenné skúsenosti, ktoré im už nik nevezme.

V najbližších dňoch sa môžete tešiť na ďalšie dva reporty (štvrtok/piatok a sobota), ale už z hlavných kapiel na jubilejnom 25. ročníku festivalu Wacken Open Air.