Moja cesta ku GHOST bola strastiplná a môj postoj ku nej je veľmi komplikovaný. Určite poznáte ten pocit, keď vám jednoducho „niečo“ na kapele nereže. Niekoľko rokov som mal tento postoj práve ku tejto formácii takýto zvláštny „vzťah“. Potom však prišiel album „Meliora“ a všetko sa to akosi zlomilo. Ostatný album z roku 2018 „Prequelle“ (recenzia TU) ma totálne posadil na zadok. A môžem povedať, že ku GHOST som si našiel cestu a na aktuálnu novinku „Impera“ som sa veľmi tešil.

GHOST – Impera

S každým novým albumom preberá hlavná postava GHOST Tobias Forge úplne inú osobnosť (Papa Emeritus, Papa Emeritus II, Papa Emeritus III, Cardinal Copia). Aktuálne ho máme vo verzii Papa Emeritus IV. Napriek tomu, že pred niekoľkými rokmi odhalil svoju identitu, Forge si okolo švédskej skupiny zachoval tajomný nádych vďaka sprievodnej kapele maskovaných „Nameless Ghouls“, a taktiež nepretržitému príbehu, ktorý neustále necháva fanúšikov premýšľať, aká bude ďalšia kapitola pre tvorbu nevšedných a nekonvenčných GHOST. Teda kapely s nezameniteľnou inštrumentálnou štruktúrou skladieb.

Aktuálna novinka začína príjemným introm „Imperium“. Po ňom na nás vybehne pieseň, z ktorej príjemne mrazí a mne sa zjaví úvod filmu „Bohemian Rhapsody“. Predstavte si gitaru QUEEN a harmónie skupiny ABBA, ktoré lezú pod kožu. A takúto silu dostávame hneď neúprosne na úvod v skladbe „Kaisarion“. Je to skutočný opus.

GHOST ma dostali práve svojimi harmóniami zabalenými do svojského hávu. Presne ako ich kostýmy, aj ich muzika je veľmi nevšedná, aj keď na prvé počutie sa to nemusí tak vôbec javiť. Výborné nástroje, fantastická produkcia a spev Tobiasa Forga do seba nádherne zapadajú.

O ďalších skladbách nejdem ani písať. Treba ich jednoducho počuť. A preto je aj ťažko vyberať nejaké konkrétne piesne, ktoré by ste mali počuť, prípadne tie najlepšie. Celý album sa nesie v úžasnej atmosfére epického deja, ktorý spomaľuje, zrýchľuje, graduje a končí len preto, aby sa každým ďalším počutím dostal pod kožu viac a viac.

GHOST

Skladby GHOST sú vlastne takmer poetickými baladami, ktoré majú zvláštny šat. Ich ľahká zapamätateľnosť tak priťahuje poslucháča. Výborné gitarové sóla, vyhrávky a refrény, ktoré znejú ešte veľmi dlho potom, ako album doznie. Veľkoleposť samotnej nahrávky je maximálne vyvážená a reflektuje na vyššie spomínané legendy, miestami až v archaickej podobe, ktorá ma ale nekonečne baví.

Epické retro riffy sú absolútnou ozdobou nahrávky a robia tak z tejto švédskej kapely presne to, čím sú. Nekonvenčnou a predsa svojim spôsobom „rádiovou“ bandou, ktorá sa nehanbí stať mainstreamovou. Ale veď, prečo nie?

S pokojom pod svojou maskou môžem konštatovať, že vďaka spomínaným atribútom nahrali GHOST svoj najlepší album, ktorý ich posunie k pomyselným výšinám. Silná atmosféra a epickosť nahrávky je hmatateľná a svojim spôsobom prekrásna.

Tobias Forge a jeho „postavy“ nahrali neopakovateľný album, ktorý si treba vypočuť. A je jedno, akému žánru holdujete. Hudba by mala baviť a GHOST jednoducho bavia.

Hodnotenie autora: 9 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Jano Marton

Redaktor Valhalla.sk, slovenský básnik a spisovateľ. „Píšem, lebo mám rád mojich klaunov s krídlami tam hlboko dnu… vdýchnite, alebo nie.“