Kým nemetalová zložka, ako už bolo spomínané, vytvára jeden návykový motív za druhým, tak metalová zložka je neraz priam na facku. Za pozornosť snáď stoja iba výborné bicie Fotisa a vždy dokonalý vokálny prejav majstra Setha. Jeho hrubý, ale pritom veľmi čitateľným growl je priam lahôdkový. Na druhej strane zamrzí takmer stopercentná absencia čistého hlasu Sotirisa. Ten totiž patril na minulých opusoch k ťahákom. K nim sme mohli neraz zaradiť i gitarovú pracú, ktorá je však na albume „Titan“ veľmi priemerná, ba až žalostná. Výrobou „na kolene“ preto zaváňa mnoho gitarových riffov a vyhrávok, čo pri pohľade do bohatej minulosti („Anubis“, „Sangreal“, „Oceans Of Grey“ a pod.) zamrzí o to viac. Veľká škoda…

Celkovo je ale novinka zaujímavý a rozhodne dobrý album. SEPTICFLESH síce trocha prešľapujú na mieste a mierne stagnujú, ale aj tentokrát máme čo dočinenia s niekoľkými perlami ich bohatej diskografie. K vrcholom teda určite možno zaradiť úvodnú apokalypsu „War in Heaven“ a hlavne dominantný trojblok „Prototype“, „Dogma“(!) a „Prometheus“. K hlavnému pelotónu možno taktiež zaradiť aj náklep „Burn“ (za ten „zlenivený“ refrén si ale chlapci zaslúžite zbičovať!) či „Ground Zero“.