Pri niektorých piesňach sa mi zdalo, že predsa len je Ota Hereš s kapelou o dosť rýchlejší ako na nahrávkach, ale to zábavu nikomu nepokazilo. Aj napriek malému počtu divákov si myslím, že sa bavila aj kapela samotná, pri ktorej vidieť, že ich hranie stále baví a robia to pre fanúšikov a z lásky k hudbe, nie ako v piatkový večer jedna nemenovaná slovenská „veľká“ kapela. Ale dobre, nejdem sa k nim už vracať. Samozrejme, že odznela aj nesmrteľná a povinná jazda „Na Slamníku“ a prídavky tvorili „Buráky“ a „Na zdraví“. Aj napriek malým chybičkám krásy sú však ALKEHOL kapelou na zábavu a opäť to potvrdili, ďalší z ich podarených koncertov.

Avšak už počas koncertu ALKEHOL sa nad Banskou Bystricou začali zaťahovať mračná a blýskalo sa. Dážď sa spustil až v úplnom závere ich koncertu. Prečo o tom píšem? Lebo práve s dažďom sa začali nabaľovať ďalšie problémy.  Hlavné komerčné hviezdy soboty Zuzana Smatanová a CHINASKI stoja veruže nemalé peniaze a bolo teda na zváženie, či pri premenlivom daždivom počasí príde na nich dostatok ľudí, ktorí si ešte kúpia lístky. Po dlhšom zvažovaní sa nakoniec organizátor rozhodol tieto vystúpenia zrušiť. A myslím, že spravil naozaj veľmi dobre, pretože komerční fanúšikovia nie sú takí, že by prišli podporiť svoju kapelu aj v daždi. Mimochodom, ten sa ešte raz intenzívne prehnal ponad festivalový areál k večeru počas vystúpenia Mariána Vargu. Nakoniec bola zrušená ešte aj formácia KARPINA. Našťastie som mal potvrdené, že SHINING prídu priamo z With Full Force a že už šiel pre nich chlap na letisko do Schwechatu.

V čase rozhodovania o zrušení hlavných interpretov večera prišla do Banskej Bystrice aj Dorota Nvotová s kapelou. Prvý dojem síce na mňa nespravila bohvieaký, ale ten sa časom veľmi rýchlo zmenil. Na Urpín Stage sa pomaly začala zvučiť a aj pomedzi to vtipne komunikovala s hŕstkou fanúšikov, ktorí zrejme čakali na iné kapely, no napíšem otvorenie, poväčšine to boli metalisti. Mnohí sa možno s jej tvorbou stretli po prvýkrát a nebudem klamať, ja tiež. Registroval som ju aj ako hudobníčku, aj herečku, ale bez nejakého vážnejšieho záujmu. Po nazvučení Dorka vtipne oznámila, že „ideme sa vypišať, vykakať, dáme cigu, vrátime sa späť a niečo vám zahráme.“ Už z jej rečí bolo vidieť, že sa absolútne na nič nehrá, že jej hudba vychádza zo srdca a svoj hudobný talent veruže mala po kom zdediť. Kto by ste nevedeli, jej biologickým otcom bol Jaro Filip. Názvy jednotlivých skladieb vám veruže nenapíšem, pretože som ich nepoznal, ale po chvíli trvania jej koncertu som sa prichytil pri tom, ako si podupkávam nohou do rytmu. Sama Dorota povedala, že je to ich prvý koncert takmer po roku a mimochodom bol dosť exkluzívny, keďže iba kvôli vystúpeniu na Urpín Feste letela z terajšieho bydliska, Moskvy na Slovensko. Aj preto je veľká škoda, že na jej koncert sa pozeralo možno 50 ľudí…

Jej hudba má správny drive, bolo to živočíšne, muzikantské, na pódiu spontánne a navyše s veľmi zaujímavými slovenskými textami. Dorka má výbornú farbu hlasu a neodškriepiteľný talent. A navyše, doteraz mala absolútne najlepší a najčistejší zvuk zo všetkých na Urpín Feste. Aj majster tesár sa utne a Nvotovej sa podarilo pomýliť pri jednej skladbe. Myslím však, že by si to nik nevšimol, ale s humorom sebe vlastným to okomentovala. Čas v jej spoločnosti ubehol veruže veľmi rýchlo. Po koncerte nemala najmenší problém porozprávať sa s fanúšikmi, odfotiť sa a pokecať s pre ňu tiež neznámym publikom o jej skladbách. A ako zakončila sama, „všetko nájdete na internete“. Tak skúste, stojí to zato.

Druhému Tartaros Stage som počas sobotňajšieho popoludnia nevenoval toľko pozornosti, ale postupne sa na ňom predstavili kapely VLASTNÝ NÁZOR, TRITOR, DEATHBELL, PSEUDOSAPIENS. Po nich a po Dorote Nvotovej bol na hlavnom pódiu pripravený majster Marián Varga a jeho inštrumentálne klavírne umenie. Mimochodom, Dorote Nvotovej ochotne požičal svoje klávesy na vystúpenie, pretože si ich so sebou nevzala, začo sa Dorka počas koncertu Mariánovi aj poďakovala a časť jeho vystúpenia si veruže nenechala z opodiaľ ujsť ani ona. Vargova hudba nie je pre každého poslucháča a pokojne ju nazvem ako psycho. Žiaľ, tesne pred Mariánovým koncertom sa spustil celkom slušný lejak, no jeho hrací čas už prišiel, Marián sa posadil za klávesy a počasie vôbec neriešil. V jednej chvíli pod pódiom dokonca nik nebol. Časom aj napriek dažďu prišla možno dvadsiatka ľudí, zvyšok sa pozeralo na neho spod stánku s pivom. Tiež sa mi je ťažko vyjadrovať k hudbe Mariána Vargu, no myslím, že sa skôr hodí do klubu a keď už na festival, tak rozhodne po tme.

Vzhľadom na zrušenie vystúpení Zuzany Smatanovej a CHINASKI vznikla dosť veľká diera v programe na hlavnom Urpín Stage a tak sa organizátor rozhodol, že hlavné pódium prenechá zoskupeniu PENTAGRAMČEK, ktoré sa pôvodne malo predstaviť v malom stane pri vstupe do areálu. Toto košické duo mladíkov zaznamenalo už dávnejšie veľký boom na internete, keď sa ich skladby objavili na youtube. Zabavil som sa na tých piesňach doma aj ja, ale žeby som to potreboval a chcel vidieť naživo, veľmi tvrdiť nemôžem… Na moje veľké prekvapenie sa počas ich vystúpenia zišlo pod pódiom naozaj veľa ľudí (možno aj najviac v tom dni). Či už to bolo z recesie alebo sa im ich unplugged vystúpenia naozaj páčilo netuším. Popravde ja som sedel v neďalekom stánku s pivom a neveriacky krútil hlavou. Hrali asi celú hodinu a v závere som už fakt čakal iba kedy skončia, pretože mi to liezlo poriadne na nervy. V úvode sa ich vtipné prevedenia známych piesní ešte dali zniesť, ale v závere už veruže nie. Preto ani nechápem ich zaradenie na veľký stage, aj keď svoj efekt to splnilo… Skôr mohli hrať na veľkom pódiu iné zoskupenia, ktoré boli ešte v programe na Tartaros stage.

Druhému pódiu som začal venovať pozornosť, až keď sa na ňom zjavili PEACOCK BALL, ktorí sa sami označujú ako psychedelic hard rock. Niekedy som mal pocit, akoby som počúval slovenskú verziu DREAM THEATER. Po hudobnej stránke je to nesmierne kvalitne zahratá muzika s výbornými nápadmi. Členovia sú naozaj inštrumentálne veľmi zruční, no ich hudba tiež nie je podľa mňa na takýto festival a mne tam chýbal spev. Banskobystričania hrajú hudbu naozaj pre fajnšmekrov. Žiaľ, aj napriek ich nesmiernej kvalite ma časom ich hudba veruže omrzela. Veľkým plusom bolo, že oproti piatku už bol aj na Tartaros Stage kvalitnejší zvuk.

Aj napriek diere, ktorá vznikla na hlavnom pódiu sa šlo podľa pôvodného časového rozpisu. Na Urpín Stage tak mali hrať už iba Švédi SHINING. Na malom nastúpili po PEACOCK BALL ďalšia domáca kapela, Miríkova ABBA, ktorú pokojne označím za slovenskú, akoby odpoveď na ALKEHOL. Kapela má nové skladby, ktoré odprezentovali aj v Kremničke, a ich prevedenie mi neuveriteľne pripomenuli inú slovenskú skupinu – PLOŠTÍN PUNK. Samozrejme sa to neobišlo ani bez neodmysliteľných hitov „Robota“ alebo „Tartaros“.

Začiatok koncertu zvolenských matadorov MÄSO som nezachytil, pretože pri stánkoch s pivom pokojne stáli, popíjali a debatovali s fanúšikmi Niklas Kvarforth a Rainer Tuomikanto zo SHINING. Najskôr im nik nevenoval pozornosť, potom sa najvernejší fanúšikovia na čele so Staškou prihovorili obom členom, ktorí ochotne kecali o všetkom možnom aj nemožnom. Niklas spomenul, že odohrali dobrý koncert noc predtým na legendárnom festivale With Full Force a taktiež si spomenul na ich jedinú zastávku na Slovensku v roku 2009, kedy v Spišskej Novej Vsi supportovali SATYRICON. A podľa Niklasových slov to bol vraj výborný koncert. Najmä Niklas bol neskôr na roztrhanie, každý mu bral nejaký štamprlík, každý sa s ním chcel odfotiť a prehodiť pár slov… Uvoľnil som teda aj ja priestor na stretnutie s touto nepochybne zaujímavou osobou ostatným a vrátil som sa späť na koncert Mäsiarov.

MÄSO bolo poslednou kapelou hrajúcou na Tartaros Stage. Zvolenské trio sa na koncertných pódiách objavilo takmer po rok trvajúcej pauze a vôbec to nebolo badať. Chalani odohrali v podstate vlaňajší festivalový set, v ktorom ide jedna skladba za druhou bez zbytočných páuz a preslovov. Počuť sme mohli z albumu „Súkromný život bohov“ napríklad skladby „Red Cloud (Príbeh o nepoddajnosti)“, „Óda na bolesť“ alebo „Zradca“. Z tých novších „Srdcová sedma“ alebo klipom podporenú „Veľký tresk“. Samozrejme záver obstarali už neodmysliteľné a rokmi preverené hity „Nato“ alebo „Proti prúdu“. Kapela ako vždy išla na doraz. Ľuboš predviedol svoj klasický vokál so zabijáckymi riffmi, ako vždy ho výborne doplnil najmä svojim growlovým vokálom Manďo a všetko to zo zadu hnala bubenícka mašina Mayo. Čas v spoločnosti MÄSA ubehol veľmi rýchlo.

Pomaly sa však bolo treba presunúť k hlavnému pódiu, kde úplný záver obstarali Švédi SHINING. Naživo som ich videl iba raz, bolo to v roku 2009 na už vyššie spomínanom koncerte v Spišskej Novej Vsi. Kapela sa zvučila a kontroverzný Niklas Kvarforth sa iba vtedy pomaly blížil do backstage, samozrejme si so sebou zobral fanynku, s ktorou sa pred vystúpením ešte rozprával. Už na jeho pohyboch bolo vidieť, že má v sebe dosť alkoholu a ktovie ešte akých iných látok. To však znamenalo iba jedno, nevšedný zážitok, pretože nik nevedel, čo v takomto stave má od Niklasa očakávať. Začalo sa to všetko tým, že ho najskôr museli na pódium zavolať kolegovia z kapely a išlo sa na vec.

Koncert odpálili SHINING skladbou „Han som hatar människan“ a už počas nej bolo jasné, že toto bude nevšedný zážitok. Niklas bol ako odtrhnutý z reťaze od začiatku koncertu. Na začiatku druhej skladby, prvého oficiálneho klipu tejto formácie „Förtvivlan, Min Arvedel“, práve pri dievčenskom hlase „Sunshine, my only sunshine…“ zakričal, aby všetci diváci išli priamo pred pódium a ignorovali bariéry. Samozrejme, že ho takmer všetci poslúchli a strhlo sa v Kremničke poriadne peklo. Počas skladby si vyvliekol z nohavíc opasok, ktorým krútil nad hlavou, plieskal po pódiu. Naozaj zážitok. Avšak po tejto skladbe organizátor poslal ľudí spod pódia preč, to však neznamenalo, že by to ubralo koncertu na kvalite.

Myslím, že oči všetkých prítomných sa sústredili najmä na Niklasa, ktorý potom sám chodil priamo k fanúšikom, niektorých škrtil opaskom, ďalším zas lial so svojej fľaše alkohol priamo do hrdla. Po čase kázal sbskárovi, aby pustil aspoň raz za časpo jednom fanúšikovi bližšie k nemu. Jednému pritlačil hlavu k svojmu rozkroku, ďalšieho (možno aj ten istý) vzal na pódium a potom ho z neho aj dosť nebezpečne strčil a veruže nie raz, ak som správne narátal, tak až trikrát. Jednej fanynke pod pódiom pľul z jeho úst alkohol do jej… Časom samozrejme, šlo dole aj jeho tričko, ktoré neskôr hodil medzi nadšených fanúšikov. Ono, všetky Niklasove veci a kúsky sa nedá ani opísať…, bolo to treba naozaj zažiť.

Najčastejšou hláškou Niklasa bolo „Fuck You and Fuck Your Family“. Samozrejme, že aj napriek svojmu opojeniu odškriekal jednotlivé pasáže ako mal, alkohol v jeho krvi spôsobil, že to ešte viac prežíval, taktiež sa aj plazil, vzlykal, šepkal, jednoducho to precítil… Hudba SHINING sa pomaly dostávala a prechádzala celý vašim telom. Došlo aj na obľúbenú skladbu z „Redefining Darkness“, záverečnú „For God Below“. Osobne ma veľmi potešilo aj zaradeniu výborného Seigmenovho coveru a mojej obľúbenej skladby „Ohm (Sommar med Siv)“ z albumu „VI – Klagopsalmer“. V tomto Niklasovom rozpoložení vyznela naozaj zaujímavo, jednoducho zimomriavky z hudby po tele. Samozrejme, že treba vyzdvihnúť aj ostatných členov kapely, najmä gitaristov Petra Hussa a Eugeho Valovirtu. Miestami sa mi zdalo, že ani sami nevedia a akoby s obavami čakali čo Niklas vyvedie…

Dovolím si však tvrdiť, že množstvo ľudí prišlo na Urpín Fest iba kvôli SHININGU a myslím, že boli ozajstným vrcholom celého dvojdňového festivalu. Medzi výhody malého festivalu patria práve exkluzívne vystúpenia hlavných hviezd a toto rozhodne špeciálne a exkluzívne bolo. Na záver celého koncertu bubeník Rainer zhodil sadu bicích, čo si odpustiť mohol, ale aj práve na tomto bolo vidieť, že si celý SHINING koncert užívali a poriadne sa odviazali. Samozrejme po svojom, ale minimálne trištvrtina divákov im to žrala a ja som nebol výnimkou.

Aj napriek nejednému problému patrí organizátorom Urpín Festu obrovská vďaka, že v tejto neľahkej dobe sa pustili do robenia takéhoto festivalu. Samozrejme, bude ešte treba vychytať muchy, ale od výberu areálu, cez myšlienku a koniec koncov aj realizáciu samotného festivalu majú našliapnuté dobre. Budeme držať palce, nech sa im podarí urobiť o rok aj druhý ročník… a kľudne bez nejakých veľkých komerčných mien. Ozajstní fanúšikovia si cestu za svojimi obľúbenými kapelami nájdu.

PLUSY:
Koncert SHINING, krátky pokec s Niklasom a Rainerom, kontroverzná osoba Niklasa Kvarfortha sama o sebe, Dorota Nvotová, koncert MÄSA, pohodová atmosféra

MÍNUSY:
Málo divákov, zrušenie niektorých interpretov