Poľský hudobník pod hlavičkou ME AND THAT MEN vydal v novembri už tretí štúdiový album, – „New Man, New Songs, Same Shit, Vol. 2“. Pokračovanie predošlej nahrávky plnej hostí ma pekne posadil na zadok. Keď som si myslel, že ma Nergal už po dvoch albumoch nedokáže prekvapiť, mýlil som sa.

ME AND THAT MAN – New Man, New Songs, Same Shit, Vol. 2

Naozajstný náklad skutočne elitných hostí, ktorých si pozval novinku, je obdivuhodný. A to, že to nie sú hocijakí umelci z ulice, to si povieme v riadkoch nižšie. Novinka zvukovo balansuje niekde na rozmedzí umelcov ako Nick Cave, Johny Cash, ale miestami aj TINDERSTICKS, a verte, že aj NINE INCH NILES. Tých inšpirácií som našiel skutočne mnoho. Najkrajší fakt na tom všetko je, že stále je čo objavovať.

Hneď titulná skladba, do ktorej sa zapojili Hank von Hell z TURBONEGRO a Anders Odden (gitarista nórskych CADAVER a basgitarista SATYRICON), je svojim spôsobom temným recitálom s prekrásnym refrénom. Fascinujúce. Je to zvláštny hudobný epitaf do neba, keďže presne v deň vydania tohto albumu Hank von Hell zomrel. Zvláštna atmosféra, zvláštne krásna pieseň, zvláštna smrť…

„Under the Spell“ si zase zobral na paškál môj veľký obľúbenec Mary Goore, že neviete o kom je reč? Nie je to nikto iný ako Tobias Forge z fantastických GHOST. Nádherný blues, ktorý je zase zmiešaný so zvláštnou temnotou. Nádherný song. „All Hope Has Gone“ zase obstarali Gary Holt (EXODUS, SLAYER), Blaze Bayley (ex-IRON MAIDEN) a Jeff Dunn, ktorý pôsobil v kapele VENOM, ale aj v spolku SCOOTER. „Witches Don´t Fall in Love“ je také „veselé“ country. Podpísal sa pod neho Kristoffer Rigg známy zo spolupráce s kapelami ARCTURUS alebo BORKNAGAR.

Neuveriteľné! Došlo aj na Lemmyho, pardón – Abbatha. Ten si to strihol s Chrisom Holmesom (W.A.S.P.) a Frankom the Baptist v „Losing My Blues“. Je to veru parádna jazda, pri ktorej si v metalovom nebi Lemmy Kilmister určite spokojne kýva hlavou do rytmu, ťahá z cigarety a srká zo svojej whisky. Ak si niekto myslí, že to je všetko a príde už len principál, veľmi sa mýli. Nergal jednoducho siahol po tom najlepšom, čo rocková a metalová hudba pozná. Podarilo sa mu na novinke zoskupiť skutočné osobnosti a majiteľov nenapodobiteľných hlasov.

ME AND THAT MAN

Úžasná jazda od úvodu a ideme ďalej. Mimochodom, viete, čo je na tomto albume najlepšie? Že za zmienku stojí skutočne každá jedna skladba. „Coldest Day in Hell“ je zase mixom muzikantov Ralfa Gylenhammara a Douglasa Blaira. A v ďalšej skladbe „Year of the Snake“ sa ukáže známy metalový hrdlorez – David Vincent z MORBID ANGEL.

„Blues & Cocaine“ nie je až tak celkom barovou upútavkou na striptíz, ale fantázii sa medze nekladú. Je jednoducho až príliš „free“ a pohodová, aby nebavila. V nej zas počujeme Michale Gravesa (MISFITS). A to ešte stále nie sme na konci. V „Silver Halide Echoes“ hviezdi Randy Blythe z kapely LAMB OF GODS. Zo skladby opäť srší povestná radosť zo zvláštneho temného oparu.

A dočkáme sa aj ženského pokolenia. Pieseň „Goodbye“ obstarala Alissa White-Glu (ARCH ENEMY) a Devin Townsend. Mimochodom, je radosť počuť Alissu v tak jemnej polohe s harmonikou v pozadí. V „Angel of Light“ sa predstaví moja obľúbená Amalie Bruun alias MYRKUR. Pieseň nie je nejako vzdialená od jej tvorby, baví ma gitara a súznenie Nergalovho hlasu Amelieným. Záver patrí Chrisovi Georgiadisovi zo skupiny TURBOWOLF.

Všetky skladby sú na aktuálnej novinke svojím spôsobom iné, ale pritom tvoria pevný celok. Každá pieseň je špecifická niečím iným. V každej som si však našiel krásu neobyčajného poslania. A tretia štúdiovka má v mojich očiach a ušiach navrch pred predošlými dvoma albumami, ktoré boli tiež výborné. Zrejme za to môže atmosféra samotná a celá plejáda fantastických hostí, bez ktorých by tento album nebol tým, čím je. Ale nemôžeme zabudnúť ani na samotného Nergala, pretože bez jeho nápadov by neboli ani žiadni hostia.

„New Man, New Songs, Same Shit, Vol. 2“ je fantastický masterpiece. Album pôsobí ako nejaká zvláštna raritná výberovka. Možno sa na ňu ťažšie nazerá ako na obyčajný radový album, ale aj ME AND THAT MEN je vlastne taký obyčajne-neobyčajný projekt. Už dlho som nič tak dokonalé (bez rozdielu žánrov) nepočul. Pre mňa je táto nahrávka albumom roka 2021!

Hodnotenie autora: 10 / 10

Páčia sa vám naše autorské články? Ak máte záujem, môžete nás podporiť ľubovoľnou sumou. Peniaze využijeme na prevádzku Valhalla.sk.

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Jano Marton

Redaktor Valhalla.sk, slovenský básnik a spisovateľ. „Píšem, lebo mám rád mojich klaunov s krídlami tam hlboko dnu… vdýchnite, alebo nie.“