Predpokladov na to majú habadej. Ten prvý! Opätovne do detailu vyšperkovaná zvuková opatera od majstrov oboru Saschu Paetha a Mira Rodenberga (obaja AVANTASIA, KAMELOT, SASHA PAETH’S MASTERS OF CEREMONY). Argument druhý! Inštrumentálny, vokálny a skladateľský perfekcionalizmus štvorice priateľov majúcich za sebou neúrekom hudobných skúseností a u väčšiny aj štúdium na svetoznámej bostonskej univerzite Berklee College of Music.

SEVEN SPIRES – Gods of Debauchery

Tým najjagavejším drahokamom avšak predsa len ostáva Adrienne Cowan. Jej neuveriteľný rozsah a sila v kombinácii s výnimočnou univerzálnosťou jej umožňuje zvládať death metalový growl, black metalový scream, hravé pop melódie alebo dramatické výšky. Takto popísaná muzikantská výbava je predpokladom boriť a súčasne prepájať existujúce žánrové hranice. Prinášať tak materiál plný vzrušujúcich, emočne vypätých a dych berúcich okamihov.

Aktuálnej doske sa to darí na výbornú, hoci nie je na mieste hovoriť o akejsi invencii alebo revolúcii. Umne a s citom sa tu ohýbajú a prirodzene prelínajú vplyvy legiend žánrov KAMELOT, SYMPHONY X, ARCH ENEMY, NIGHTWISH alebo DIMMU BORGIR. Žánrový mix power metalu, symfonickej opulentnosti, „deathovej“ útočnosti, „blackovej“ surovosti vrstvený s príhodne dávkovanou melodickosťou a prítomnými precítenými momentmi, je natoľko vyvážený, aby zmietol zo stola akékoľvek námietky hovoriace o istej rozháranosti či nesúdržnosti.

Tomuto dojmu síce možno podľahnúť, ale len v dôsledku množstva vnemov atakujúcich receptory poslucháča. Faktom ostáva, že tento takmer 80-minútový epos si pýta čas na vstrebanie všetkých prítomných zákutí a prehrabanie sa mnohými vrstvami farbistých zátiší. Predieranie sa týmto emočne i náladovo pestrofarebným labyrintom je však intenzívnym dobrodružstvom dovoľujúcim nabrať dych až úplným záverom kotúča.

SEVEN SPIRES

Jeho vstupnou bránou je mrazivé inštrumentálne intro „Wanderer’s Prayer“ nasledované „Gods of Debauchery“. Tá je uvedená vznešenou gitarovou predohrou, na ktorú nadviaže strhujúci melodický death metal s popínavými symfonickými aranžmánmi, hravo vyšívajúcimi gitarami, lahodne bublajúcou basou a spaľujúcimi bicími. Obdobne je na tom „The Cursed Muse“ s o čosi honosnejším refrénom a orientálne zvodná „Ghost of Yesterday“ so sýtejším orchestrálnym prejavom.

„Shadow on an Endless Sea“, „Gods Amongst Men“ a „Dreamchaser“ nám predstavia dravú a pustošiacu silu dosky pretkanú deathovými náklepmi, až na kosť ohlodajúcimi riffmi a zbesilými vokálmi. Naopak melodicky učesaná „Echoes of Eternity“ a baladické kúsky „In Sickness, In Health“ či „The Forgotten Name“ skrotia besniace inštrumentálne a vokálne zverstvá.

Kým pieseň „Lightbringer“ poodhalí závoj samopašne chytľavého tanečného popu, tak refrénovo nadýchaná „Dare to Live“ spolu so speed metalovou hymnou „Oceans of Time“ a lá KAMELOT predstavia melodicky najpríťažlivejšie kusy albumu. Vrcholom aktuálneho kotúča je však desaťminútovka „This God is Dead“ s hosťujúcim Royom Khanom (KAMELOT). Je plná strhujúcich vokálnych duelov, podmaňujúcich a vyzývavých inštrumentálnych partov, majestátnych vokálov a zborov, či freneticky bombastického záveru.

Novinke „Gods of Debauchery“ možno vyčítať až prílišnú inšpiráciu žánrových spolupútnikov. Podarilo sa jej však vmiesiť charakteristické odtiene jednotlivých žánrov do výživného, živelného a grandiózneho symfonického albumu, s ktorým túto sezónu málokto dokáže držať dych.

Hodnotenie autora: 7,5 / 10

Páčia sa vám naše autorské články? Ak máte záujem, môžete nás podporiť ľubovoľnou sumou. Peniaze využijeme na prevádzku Valhalla.sk.

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Ján Magdoško

Redaktor Valhalla.sk