Demonick: Tak týmto ste si u mňa EPG riadne šplhli. Znovuzrodená koncertná agentúra dáva konečne zabudnúť na časy zmarených hudobných zážitkov (HELLOWEEN, SEPULTURA, TARJA a mnoho iných) a opäť nám prináša jednu metalovú lahôdku za druhou, samozrejme so silným dôrazom na tie melodickejšie odnože. Suverénne najväčšou akciou od spomínaného obrodenia je festival „Open Fest I.“ v Košiciach pod záštitou primátora Richarda Rašiho, ktorá má za úlohu predstaviť mladé talenty na poli metalového žánru a tie okoreniť známym zahraničným hosťom. Poslednú májovú sobotu sme tu mali rovno dvoch, a to nie ledajakých. Ako teda táto slovensko – zahraničná konfrontácia dopadla z môjho pohľadu?

Počas celej cesty zo Stredného Slovenska do metropoly Východu ma sprevádzalo krásne slnečné počasie. Žiaľ, tesne pred Košičami sa začalo mračiť a to neveštilo nič dobré, samozrejme, čo sa počasia týka. A tak tomu aj bolo. Dažďové kvapky začali z neba padať ku koncu koncertu RAVENCLAW a nezastavili sa až do konca akcie. Na jednej strane to mne osobne až tak veľmi nevadilo, no je jasné, že mnoho ľudí, ktorí chceli prísť, to určite odradilo. Mojim odhadom sa prišlo pozrieť na „Open Fest I.“ približne 2500 ľudí, ktorí vytvorili dobrú atmosféru a zabávali sa aj napriek nepriaznivému počasiu. Pravdou však je, že aj takýto pomerne slušný dav sa na veľkom amfíku v Košiciach trošku stratil…

Demonick: „Open Fest I.“ až na to počasie dopadol na výbornú s hviezdičkou! Košický amfiteáter je na koncerty tohto typu priam fantastické miesto,  ktoré zaručuje výborný výhľad, kvalitný zvuk a množstvo miest na sedenie či státie. Nechýbalo množstvo stánkov s občerstvením, jedlom, ale i priestranné zrekonštruované toalety. Všetko teda tip-top. A hlavne za ľudové vstupné sme mohli vidieť niekoľko zaujímavých vystúpení.

Avizovaný štart o 16:00 sa nekonal, akcia mala mierne meškanie, dôvodom bolo zdržanie hlavných hviezd večera STRATOVARIUS v hoteli, kde mali nejaké problémy. Myslím však, že tento mierny sklz absolútne nikomu neprekážal. Celé podujatie otvorila moderátorka a spoluorganizátorka Libuša Říhová a hudobne domáca košická kapela MEREDITH. Práve počas ich koncertu som na amfík dorazil aj ja. Ich tvorba bola pre mňa absolútnou neznámou, no kapela mala svojich fanúšikov v publiku, ktorí dali o sebe patrične vedieť. Najviac ma zaujal charizmatický spevák a ich texty v slovenčine.

Ešte pred ďalšou kapelou si vzala slovo moderátorka akcie Libuša a začalo sa súťažiť o kartón piva, ktorý venoval hlavný partner akcie. Keď som ešte pred akciou čítal, že budú pre fanúšikov pripravené rôzne súťaže, obával som sa, ako to bude vyzerať. Musím napísať, že to bolo výborné spestrenie času, nesilené a prirodzené a Libuša to celé veľmi dobre moderovala. Na pódium sa dostala ďalšia domáca formácia, punková a dnes už aktívne nehrajúca kapela PRÍJEMNÁ SPOLOČNOSŤ. Klasické punkové veselé popevky postavili niektorých fanúšikov aj nohy a trošku si so skupinou zaspievali a zatancovali. Na amfiteátri odzneli najväčšie hity kapely.

Treťou v poradí boli opäť Košičania, tentokrát power metalisti RAVENCLAW, ktorým vyšiel práve v tento deň nový singel „Today“. Ten predávali v areáli za symbolické 1 euro a veruže záujem oň bol veľmi slušný. Túto kapelu som videl veruže už viackrát, ale prvýkrát na veľkom pódiu a to im náramne svedčalo. Cítili sa na ňom ako doma, najmä spevák Mattey, ktorý využil potenciál celého priestoru. Na jednej strane nezabudol na spoluhráčov a na strane druhej ani na divákov, pretože takmer polovicu ich setu strávil pred pódium na poloblúku bližšie k ľuďom. Kapela zahrala osvedčené skladby „Power Slaves“, „Eyes of the Damned“,  alebo „Heavenstorm.“ Samozrejme, že došlo aj na nový singel „Today“ a celý koncert zakončili piesňou „Duality“. RAVENCLAW si koncert evidentne užívali a užíval si ho aj košický amfiteáter, ktorý sa počas ich koncertu začal už trošku viac zapĺňať.

Demonick: Ja prichádzam až na domácich RAVENCLAW, ktorí pália do ešte značne preriedeného publika svoj energický power metal. O tejto kapele som písal už viackrát, takže platí to čo i v minulosti – stráviteľná hudba a zbytočne „ujačaný“ spevák. Dočkali sme sa aj nového singlu a ten sa nesie v typických mantineloch tvorby týchto chalanov a jednej baby. Opäť mi však chýba jednoduchší prístup, priamočiarosť, tvrdší spev a jednoducho „gule“.

Na pódiu sa po RAVENCLAW predstavila posledná slovenská formácia. Boli ňou chalani z Považskej Bystrice – TRISTANA. Celý koncert týchto matadorov som nevidel, nuž bolo treba sa ísť aj občerstviť. Spevákovi Peťovi Wilsenovi to spieva z koncertu na koncert lepšie, okrem melodických pasáží sa nebojí ani pritlačiť na pílu a hudbe TRISTANY to tak pridáva širší rozmer. Upustil už konečne trošku aj od rušivých „atletických“ pohybov na pódiu. Peter taktiež využil potenciál veľkého pódia, ba dokonca aj trošku viac. Kúsok jednej skladby odspieval až priamo spomedzi divákov sediacich v posledných radoch. TRISTANA predviedla dobré a svižné vystúpenie a všetkých prítomných tak veľmi dobre naladila na hlavné hviezdy večera.

Demonick: „Gule“ rozhodne nechýbajú Považanom z TRISTANA. Počas ich hracieho času začína nepríjemne pršať, takže sa rýchlo volí cesta domov po dáždnik a teplé oblečenie. Z toho mála čo som mal ale možnosť vidieť, tak musím konštatovať, že tvrdé riffy a chytľavé nápady v tvorbe tejto kapely vôbec nechýbajú, ba skôr naopak. Oproti energickým Košičanom sa však tento koncert nesie v omnoho vážnejšom duchu a chalani pôsobia niekedy až priveľmi strnulo.

Prví sa v Košiciach predstavili FREEDOM CALL a happy metal party sa mohla začať. Kapela okolo charizmatického frontmana Chrisa Baya má od februára vonku nový album „Beyond“, z ktorého odznelo pár piesní, najvýraznejšia bola rovnomenná pieseň. Počas FREEDOM CALL sa dážď nakoniec trošku umiernil. Konečne po prvýkrát (nebolo to len dažďom) sa postavili všetci prítomní a začali sa poriadne zabávať. Chris to s publikom vie, ľudia si spievali, tancovali, no jedným dychom dodám, že na koncerte týchto Nemcov som zažil ešte veselšiu zábavu… Týmto vôbec nezhadzujem publikum v Košiciach. Treba ho pochváliť, lebo v daždi vydržalo celý deň a napríklad hneď v úvode vystúpenie tejto nemeckej štvorice dlhšie skandovalo „Freedom Call, Freedom Call“. Pri piesni „Power & Glory“ chcel Chris, klasické klišé pri power metalových koncertoch, aby ľudia kričali refrén. Zo začiatku sa veľmi nechytali, skôr mi to však prišlo, že nevedia text. Potom Chris Bay zahlásil, že chce, aby sme boli hlasnejší ako ľudia pri tejto piesni na Masters of Rock v roku 2012 (z tohto majú oficiálne live video). Podľa slov frontmana sme boli lepší, nuž, ak chcete, pozrite si spomínané video a názor si utvorte sami. Okrem nových skladieb sme sa mohli baviť aj na „We Are One“, „Carry On“, „The Quest“, „Warriors“, „Warriors of Light“, „Tears of Babylon“, „Freedom Call“ a záver obstaral hit „Land of the Light“. Mrzí ma absencia mojej najobľúbenejšej piesne „Metal Invasion“, ale nemôžeme chcieť všetko. Čas v spoločnosti FREEDOM CALL veruže ubehol veľmi rýchlo.

Demonick: V týchto chvíľach začína mať festival už citeľný sklz, takže happy metalisti FREEDOM CALL s ničím neotáľajú. Doma ma môžete s ich produkciou doslova mučiť, lenže naživo to bola už predsa iná káva. K tomu dopomohol aj super zvuk, kde všetko znelo oproti štúdiovej podobe akosi tvrdšie, drsnejšie a teda i lepšie. Dážď pomaly ustáva, takže sa môže hojne spievať a zabávať, čo majú títo štyria Nemci evidentne v krvi. Nechýba super nálada, všadeprítomné úsmevy, a to všetko okorenené vtipnými príhovormi. Kapela je rozhodne veľmi dojatá z vrelého prijatia, a preto nechýbajú prídavky v podobe ďalších melodických skladieb a nekonečné lúčenie. Fanúšik melodického metalu si teda musel pochutnať až až.

Pomaly, ale isto už bolo všetko pripravené na STRATOVARIUS. V hlave som pred ich vystúpením mal len jednu otázku, zvedavý som bol, ako zaspieva Timo Kotipelto. K tomu sa dostanem ale neskôr. Koncert odštartovali vypalovačkou „Speed of Light“. V podstate sme mohli zažiť prierez toho najlepšieho z ich diskografie. Došlo aj na najnovšiu klipovku „Unbreakable“ alebo „Nemesis“ z rovnomenného aktuálneho albumu. Košický amfiteáter sa dobre bavil aj na piesne „Eagleheart“, „Under Flamming Skies“ alebo „Destiny“. Kapela si pripravila menšie prekvapenie v podobe staršej a takmer nehrávanej piesne „Coming Home“ z albumu „Visions“. Žiaľ, pomaly ale isto ma však koncert STRATOVARIUS prestával baviť. Všetko to strácalo správny šmrnc. Nebolo to ani tak výberom skladieb, jednoducho si to neviem vysvetliť. Zmenilo sa to trošku pri mojej obľúbenej „Black Diamond“. A práve pri nej zodpoviem aj moju otázku ohľadom výkonu Tima Kotipelta. Tento spevák nešiel úplne na doraz a najciteľnejšie to bolo práve v tejto piesni, kde miesto výšiek použil viackrát iba „ooó“. STRATOVARIUS sa s nami rozlúčili prídavkami, baladou „Forever“ a už neodmysliteľným hitom „Hunting High and Low“.

Demonick: Tu sa na pódium pomaly dostáva hlavná hviezda sobotňajšieho večera, legenda európskeho power/speed metalu, fínsky STRATOVARIUS. Dnes už v značne obmenenej a hlavne omladenej zostave spúšťajú svoj takmer hodinu a pol trvajúci „recitál“ rýchlou „Speed Of Light“, ktorú v rýchlom slede nasleduje „Under Flaming Skies“ a dobre známa „Eagleheart“. Zloženie setlistu je priam znamenité a hrá sa prakticky z každého cd. Dočkáme sa preto aj legendárnych vecí ako „Paradise“, „Destiny“, „Forever“, „Black Diamond“ alebo záverečnej „Hunting High And Low“. Nezabúda sa taktiež na stále aktuálny počin „Nemesis“ a skladby ako „Fantasy“, „Unbreakable“, „Dragon“ môžu kvalitou častokrát smelo konkurovať vyššie spomínaným piesňam. Toľko k hudobnej náplni. Mnohých isto zaujímal výkon tejto pätice a hlavne častokrát preklínaného frontmana Tima Kotipelta. Ja mám nato iný názor ako Stillborn. Takže, aj na moje počudovanie mu v ten večer išla karta ako po masle a spieval teda báječne! Klobúk dole. Opäť nechýbali úsmevy, rôzne fóriky a bohužiaľ aj dážď. Ten nepoľavil až do konca celého večera, takže domov odchádzame uzimení, ale hlavne so super pocitmi a výbornou náladou. Prvé kolo „Open Festu“ tak nesklamalo ani kvalitou, ani diváckou účasťou. Skôr naopak. A čo druhé?

Po koncerte som mal tú možnosť byť chvíľu v zákulisí koncertu, z ktorého pomaly odchádzali kapely. Zišlo sa tam aj pár fanúšikov, každý z kapiel nemal problém sa s nimi odfotiť. Timo Kotipelto sa jednej fanúšičke podpísal, ale fotiť sa už nechcel, kto vie prečo… Košický večer, teda vlastne už noc…, nekončila. Už moderátorka Libuša avizovala, že FREEDOM CALL sa potom presunú do známeho klubu Colloseum. Spoločne s RAVENCLAW som sa tam vybral aj ja. Do klubu dorazili aj STRATOVARIUS, avšak bez Kotipelta a neskôr aj FREEDOM CALL. Ani jeden z hudobníkov nemal problém sa odfotiť s fanúšikmi, podpísať, či prehodiť pár slov. Najmä nemeckí hudobníci boli veľmi ústretoví a pohodoví. A tak by to malo byť, veď vedia, že hudbu robia pre nás – fanúšikov.

PLUSY:
Dobrý zvuk všetkých kapiel, výborná atmosféra, zábava na FREEDOM CALL

MÍNUSY:
Dážď

Autor: Stillborn

Postrehy a foto: Demonick