Do klubu prichádzam presne o sedemnástej a hľa, prvé vystúpenie začína takmer na minútu presne. Ako prví nastupujú na dosky malého pódia chalani z EZKATOR (Zlaté Moravce). Lepšie momenty sa v skladbách striedajú s tými horšími a kapele v jej snažení akosi nepomáha zvuk. Ide ale o absolútny začiatok celého večera a to sa jednoducho dá prepáčiť. Pri mikrofóne sa striedajú až dvaja členovia a energiou prekypuje hlavne mladík s basgitarou, ktorého neuveriteľne skreslený nástroj udáva tón celému vystúpeniu. Ľudia sa začínajú chytať prakticky okamžite a úvodná polhodinka preto nemohla nikoho sklamať.

Nastáva rýchly presun smerom dole, a to už nastupujú čoraz obľúbenejší ANSTRATUS z Banskej Bystrice. Víťazstvo v súťaži Wacken Metal Battle túto mladú štvoricu evidentne posilnilo, takže až na úvodný výpadok mikrofónu sa hrá vo veľkom štýle. Vo veľkom štýle s vecami ako „Reign In Sorrow“, „Destroyed By Anger“ či „Agressive Attack“. Čo udrelo do uši ako prvé je výborný zvuk, vďaka ktorému znejú ANSTRATUS priam lahodne a každý riff doslova trhá tapety zo stien. Aj napriek veľmi nízkemu veku (priemer sa pohybuje okolo čísla osemnásť!) je táto kapela výborne zohratá. Z hráčskych výkonov nemožno nespomenúť neuveriteľne talentovaného gitaristu, ale nabudúce pozor chlapče! Z tak rýchleho riffovania a sólovania ti môžu odpadnúť prsty (only joke).

K nasledujúcemu spolku takmer ani nemám čo dodať. Bratislavské tri RADIATION asi čas na nazvučenie presedelo na pive, keďže tak obrovský zvukový bordel snáď nemá v Collosseu obdobu. Kvôli gitare a kopáku sme prakticky nepočuli nič iné, čo ale vôbec nebránilo k pohybovej činnosti niekoľkých rozbesnených fanúšikov. Veď hlavne, že to riadne duní, nie?! Oproti predchádzajúcim spolkom sú RADIATION o poznanie tvrdší, nechýbajú „klepačky“ a až blackový vokál. Mnohokrát mi na um zišla legenda VENOM. Žiaľ, škoda toho zvuku…

Rok 2001 dal možnosť vzniknúť dnes už thrashovej stálici s názvom MAJSTER KAT (Bratislava), ktorá v Košiciach predstavila svoj najnovší počin „Memento“. Z toho zaznela nejedna thrash metalová masáž, lenže kapela častokrát nevsádza iba na rýchlosť. Hudba týchto „Blavákov“ je častokrát veľmi prepracovaná, čo sa týka aj textov v našom rodnom jazyku. Tu je ako doma vokalista Slymák a hoci som jeho hlasový prejav dlhú dobu nemusel, po sobote musím uznať, že to naživo nemalo menšej chybičky. Sympaticky pôsobiaci frontman je na pódiu rozhodne ako doma, ale to možno povedať rovno o celej pätici. Vrchol vystúpenia prichádza so známou skladbou „Smutný odkaz“, kde ľudia veľmi búrlivo reagujú. Opäť treba veľmi pochváliť sound, ktorý bol až do konca celého „Roxor ThrashFestu“ priam znamenitý.

Posledné vystúpenie na zvukovo problematickom hornom stagei odpaľujú opäť chlapci z nášho hlavného mesta, a to CATASTROFY. A je treba konštatovať, že to teda žiadna katastrofa nebola, či už z pohľadu ozvučenia alebo samotného výkonu tejto podarenej sebranky. Veľmi dobré príhovory (ten o grgnutí a bohatej pani bol trefný až beda), super texty (nazdar ČAD!), chytľavé skladby a obrovské množstvo energie. To sú atribúty, ktorými CATASTROFY opantali publikum. Aké jednoduché, že?! Zaznelo niekoľko vecí z posledného EP „Tento svet sa musí zničiť!“, kde za všetky treba spomenúť titulnú pecku či hitovky „Hanba sabotérom“ a „Naveky poddaní“. Výborne znela aj o čosi novšia „Bastardi spoločnosti“. Len tak ďalej chalani!

Od tohto momentu sa okupuje iba dolné pódium, kde sa postupne predstavuje trio zahraničných posíl. Z poza rieky Moravy to sú borci s názvom EXORCIZPHOBIA. Tí svoj set rozbaľujú v máličko oklieštenej zostave, v ktorej chýba z bližšie nešpecifikovaných dôvodov gitarista Josef. To sa tak trochu odzrkadľuje aj na celkovom vyznení, ktorému chýbala väčšia brutalita a ťah na bránu. Tomáš, Jan (ak má Lemmy z MOTӦRHEAD nejakého dvojníka tak je to práve on!) a Martin sa síce snažili a búšili do svojich nástrojov jedna radosť, lenže tu nohy podkopávala hlavne nevyrovnanosť materiálu a skladby, ktoré boli akosi mdlé a bez kvalitnejších hudobných nápadov. So záverom nechýba početné poďakovanie organizátorom, kapelám i samotným fanúšikom, čo bolo od EXORCIZPHOBIA veľmi milé a priateľské gesto.

Jediná, avšak o to podstatnejšia zmena prichádza v týchto momentoch, kedy namiesto MORBID CARNAGE (problémy s dodávkou) dostávajú prednosť mnohými očakávaná partička E-FORCE z ďalekej Kanady. Tej šéfuje istý pán Eric Forrest. Ten sa v deväťdesiatych rokoch mihol v radoch legendárnej cyberthrashovej úderky VOIVOD, s ktorou stihol nahrať dve nezabudnuteľné diela a to „Negatron“ a „Phobos“. Nielen pre mňa tieto kultové platne znamenajú  veľa. Preto nasledujúcich štyridsať minút očakávam s veľkým nadšením a malou dušičkou, že snáď nám niečo Erik a spol. predvedú aj z týchto dvoch spomínaných albumov. Tak sa aj stalo a pri bombastických „Insect“, „Mercury“, „Project X“, „Rise“ či „In League with Satan“ mnoho návštevníkov doslova exploduje nadšením. Popri ukážkach z histórie predstavuje štvorica v zložení Eric, Jerome, Christophe, Alex aj aktuálnu novinku s názvom „The Curse“, z ktorej stihli zaznieť „Witch Wrk“ či „Awakened“. Tie sa nesú v omnoho tvrdšom, rýchlejšom a priamočiarejšom duchu než spomínané veci od VOIVOD. Nezabúda sa ani na debut „Evil Forces“ a z neho tu máme „Psychopath“. Eric je na scéne doslova démonický a jeho vokál vzbudzuje i po rokoch jednoznačný rešpekt. Ten si zaslúžia i E-FORCE za dva nečakané (cover od VENOM prichádza v čase, keď už štvorica takmer balí kufre), ale o to príjemnejšie prídavky. Super!

Bodku za celým Roxor Thrash Festom dávajú po svojom príchode MORBID CARNAGE zo Szegedu a bola to bodka vcelku solídna. Maďari do toho režú hlava nehlava a jednoducho tak dokazujú, že po UG chodníkoch už nabehali kusisko cesty. Výborné je hlavne gitarové duo a veľmi agresívny spevák Lambert, tak trochu prekvapivo celý odetý v bielom. Kapela čerpá výhradne z dvoch dlhohrajúcich počinov „Night Assasins“ a „Merciless Conquest“, ktoré sú priam preplnené tým najrýchlejšie možným materiálom. Rýchlosť je jedna vec, avšak stále sa nemôžem zbaviť pocitu, že by občas nebolo na škodu hudobné nápady trochu viac odseparovať a samotné skladby trochu zjednodušiť. Kvantita totiž nemusí vždy znamenať i kvalitu. Aj napriek týmto malým výhradám podali „morbiďáci“ poctivý výkon a urobili dobrý nábeh na záverečné titulky.

Do nich by sa bez problémov vmestili aj všetci návštevníci, ktorí prišli podporiť túto skvelú akciu. Niečo vyše šesťdesiat platiacich (spolu niečo okolo sto hláv) je totiž poriadnou fackou do tváre organizátorom aj samotných vystupujúcich. Na istej sociálnej sieti totiž potvrdilo svoju účasť až 162 užívateľov a ďalších 222 o tom vraj reálne uvažovalo! To sú vzhľadom na konečnú účasť priam obrovské čísla, takže sa chcem jednoducho opýtať: „kde ste sa metalisti zabudli?“

PLUSY:
Priam rodinná atmosféra, väčšina kapiel, bezchybný priebeh akcie, vystúpenia začínali na minútu presne, zvuk na „veľkom“ pódiu, guláš a predaj hudobných nosičov

MÍNUSY:
Veľmi slabá účasť, ktorá nepotvrdila vysoké očakávania ohľadom návštevnosti a občas zvuk na malej scéne