Sviatočný večer otvorili HORANA A SYN, pre mňa absolútne neznáma formácia, ktorá ostane veľkou neznámou aj po tomto večeri. Dôvod je jednoduchý, do Banskej Bystrice sme prišli trošku neskôr. Od organizátorov som mal informácie, že počas tohto večera bude všetko štartovať na čas. O 20. hodine mala naplánovaný svoj koncert domáca legenda PYOPOESY.

Hodinky ukazovali stanovený čas hrania a na pódiu to veruže ešte na začiatok koncertu nevyzeralo. Mirík a spol. prípravu svojho koncertu trošku predĺžili, ale nebolo to zas nič tragické. PYOPOESY si v poslednej dobe prešli viacerými zmenami v zostave. Najvýraznejšou je opäť zmena na poste vokalistu, ten aktuálny spevák odohral práve pred ARKONOU asi piaty koncert s kapelou PYOPOESY. Strunový tandem Mirík a Bukelo doplnil mladík z formácie ANSTRATUS. Už na týchto domácich harcovníkov bolo zvedavých mnoho fanúšikov. PYOPOESY odohrali naozaj kvalitný koncert. Fanúšikov potešili skladby zo stále aktuálneho albumu „…alea iacta est…“, ale došlo napríklad aj na chuťovku „Lacrima“ z dema z roku 1997. Aktuálny spevák mi v kapele sedí oveľa viac ako Noga predtým, ale samozrejme je to len môj subjektívny pohľad. Koncert mal správne grády a na záver pridali PYOPOESY cover „Were Not Gonna Take It“ od TWISTED SISTER. Práve táto záverečná pieseň roztancovala prítomných v Tirishi, ktorí už netrpezlivo očakávali príchod ARKONY.

Samozrejme, že s pribúdajúcim časom hustla aj atmosféra v Tirish Pube. Čoraz väčšie teplo, čoraz viac ľudí. Oficiálne čísla hovoria, že v Tirishi bolo približne 230 fanúšikov. V publiku ma zaujali aj dve deti (zrejme chlapec a dievča), ktoré sa v sprievode svojho otca prišli pozrieť na ruské hviezdy večera. Aj chlapec s dievčaťom (mojim odhadom približne 12 rokov) mali na sebe oblečenú kožušinu, podobne ako máva Máša na koncertoch. Bolo milé vidieť, že ARKONA má fanúšikov už aj v radoch takejto omladiny.

Pri pohľade na hodinky bolo každému jasné, že koncert ARKONY nezačne načas. Pravdou je, že sa kapela dlho zvučila…, teda hlavne Sergej Lazar, ktorý sa snažil všetko nazvučiť. Nechcem veľmi polemizovať nad tým, prečo to tak dlho trvalo a kde vlastne bola chyba… Sem tam vypadol mikrofón pri skúške, sem tam bolo zrejme ťažšie sa dohovoriť so zvukárom. Priznám sa, že som mal mierne obavy ohľadom zvuku, tie sa našťastie vôbec nepotvrdili, zvuk bol naozaj kvalitný. Aj keď počas koncertu sa najmä Vladimír snažil dorozumievať so zvukárom, ale podľa jeho výrazu tváre to zrejme nebolo podľa jeho predstáv.

ARKONA začala približne s hodinovým meškaním, ale vcelku zaujímavo. Sergej zahlásil, aby fanúšikovia vytvorili v strede priestor, cez ktorý Maša prešla (pochopiteľne, že za obrovských ovácií a skandovania jej mena) zo šatne až na pódium a šialenstvo, v najlepšom slova zmysle, mohlo začať. Úvod koncertu patril novej skladbe (priznám sa, že novinku „Yav“ som ešte nemal možnosť počuť, oficiálne vyjde až 25. apríla), ktorá pomaly zahrievala publikum. Pri prvom prihovorení publiku sa Máša pomýlila a pozdravila Banskú Bystricu ako Bratislavu, ale hneď ako to dopovedala, jej manžel pošepkal zrejme správny názov mesta, v ktorom je. Podľa mojich informácií, však Máša rada chodí do Banskej Bystrice, tak som trošku nepochopil, ako sa mohla pomýliť, ale každý z nás je omylný tvor a  v podstate jej to hneď každý aj tak prepáčil. Po úvodnej novinkovej skladbe už nasledovali osvedčené „Goi, Rode Goi“ a „Od serdca k nebu“. S pribúdajúcimi minútami koncertu sa fanúšikovia, čoraz viac zabávali, pogovali, skákali a tancovali. Došlo ešte na pár skladieb z nového albumu, najviac ma asi zaujala pomalšia pieseň „Serbia“.

Čo musím vyzdvihnúť je atmosféra. Ľudia mohutne tlieskali po každej skladbe, spievali si refrény. Nie nadarmo sama Máša rada chodí koncertovať práve do Banskej Bystrice. Časom sa už medzi skladbami aj viac rozrečnila, nebolo to už iba „Ďakujem, bratia“. Samozrejme, že keď sme Slovania, tak sympatická Máša hovorila v rodnej ruštine. Pri tancovačke „Stenka na Stenku“ dokonca rozdelila Tirish pub na dve časti a tento klub zažil aj podarený „Wall of death“. Po tejto veselici, prišla na rad ďalšia v podaní „Yarilo“. Keď som pred štyrmi rokmi písal, že pokrik „Davaj, davaj, davaj“ z Mášiných úst pre istotu neodznel, tak neodznel ani tento krát, ale z úplne iných príčin. Odspieval ho totiž za Mášu celý klub. V tom malá ruská divoška prezradila, že si dáme ešte jednu pieseň. Atmosféra bola naozaj neuveriteľná a po „Yarilo“ sa kapela rozlúčila s piesňou „Kupala i Kostroma“. A tak ako efektne (v Tirishi sa ani inak nedá) Máša prišla, tak aj odišla. Publikum si rozostúpila v strede a v sprievode svojho manžela Sergeja sa odobrala do šatní.

Aj napriek mojim obavám, že sa v klube nebude dať hýbať a bude veľké teplo, musím uznať, že atmosféra, ktorú vytvorila kapela a fanúšikovia bola elektrizujúca. Na samotných členoch ARKONY bolo vidieť, že si koncert poriadne užívajú a takisto si ho užívali aj slovenskí fanúšikovia. Máša je na pódiu nezastaviteľná skoro stále, ale tento krát sa pridali so skákaním aj Sergej a Vladimír. Ich radosť a ďakovanie po koncerte bolo naozaj úprimné. A tento krát mi z Mášiných úst slová o tom, ako ľúbi fanúšikov neprišli ako klišé… Každý kto váhal a neprišiel na tento koncert, môže ľutovať, pretože ARKONA vie podať staroslovanský pohanský folk metal s odkazom na slovanských predkov najmä v klubovom prostredí, čo v Banskej Bystrici naplnili do bodky.

PLUSY:
Atmosféra, výkon ARKONY, zvuk

MÍNUSY:
Trošku stiesnené podmienky klubu pre všetkých