Ako prví sa najmä porote predviedli Prievidžania STERCORE. Treba uznať, že mali veľmi ťažkú úlohu, pretože ich deathcore s grindovými vsuvkami je najmä pre publikum. Chalani sa snažili, veď predsa vedeli o čo bojujú, ale keď videli, že sa z publika nik nechytá, pomaly, ale isto začali nato kašlať a nakoniec svoj set aj skrátili. Teda, aspoň tak mne to tak prišlo, pretože hrací čas k dispozícii ešte mali. (Každý kapela mala k dispozícii 45 minút aj s nazvučením, čím skôr sa nazvučia, tým mohli svoj čas využiť na hranie). Problémom ich vystúpenia bol veruže aj zvuk, samozrejme, na to sme pri hodnotení neprihliadali, ale na škodu bolo, že Matúšov „spev“ bol až veľmi v pozadí. Aj keď STERCORE nepostúpili ďalej, táto kapela má výborne našliapnuté a o chalanoch budeme určite ešte počuť.

Druhí sa v Banskej Bystrici predviedli Prešovčania KHADAVER. Oproti semifinálovému vystúpeniu sa chalani zlepšili. Imidž majú zmáknutý výborne, popracovali na sebe aj inštrumentálne a kus práce odviedol aj spevák s umeleckým menom Syonix Khalt. Chalani hrali najväčšie pecky z ich debutového albumu ako  „21st Century Antichrist“ alebo „New World Disorder“. Došlo aj na zbrusu nový song „Zeroborn“, pri ktorom už cítiť, že KHADAVER začínajú mať vlastnú tvár, pretože na prvom albume im bola vyčítaná najmä originalita hudby. Zvuk v ich prípade bol dobrý. Na KHADAVER už bolo viac fanúšikov, ale jedným dychom treba dodať, že pár z nich pricestovalo s kapelou.

Na rad prišla jediná heavy/power formácia medzi finálovou šestkou, Košičania RAVENCLAW. Odkedy registrujem túto formáciu okolo vokalistu Mateja Valisku, tak spravili obrovský krok vpred. Maťo sa vyspieval, celá kapela sa perfektne zladila po hudobnej stránke, na pódiu pôsobia ako profesionáli. V poslednej dobe sa im začína dariť aj čo sa koncertov týka, takže o RAVENCLAW budem rozhodne čoraz viac počuť, ja verím, že aj za hranicami nášho štátu. Ich koncert bol opäť svieži, z ich hudby ide pozitívna energia, výborne sa na celú kapelu pozerá. Z ich repertoára sme mohli počuť „Eyes of the Damned“, „Black Eyed Death“ alebo „Power Slaves“. Videli sme prvého favorita finálového večera, ktorý rozhodne nesklamal. Dovolím si tvrdiť, že konečne sa chytilo aj publikum, teda aspoň pár jedincov, či už hedbangom (to bol jeden) alebo svojimi hlasivkami a najmä poriadnym potleskom. Nakoniec to však v súčte porotcovských bodov stačilo „iba“ na tretie miesto.

Na pódiu sa už začali pripravovať REVENGE DIVISION z Považskej Bystrice, ktorí mňa počas semifinále v Bratislave milo prekvapili. Hneď musím napísať, že tak ako ma milo prekvapili v našom hlavnom meste, tak na finále to bol žiaľ pravý opak. Energia, ktorá ide z ich hudby, mi počas finálového večera chýbala. Miestami som mal pocit, ako by sa im vôbec nechcelo. Lídrom a ťahúňom skupiny je evidentne spevák. Ich hudba sa pohybuje v mantineloch thrash/deathu.  Fanúšikova boli po RAVENCLAW dobre naladení a užívali si aj toto vystúpenie. Ja som sa žiaľ celý čas nemohol zbaviť pocitu, že všetko na pódiu je umelé a nasilu. A najmä sa mi zdá, že bubeník si oproti celej kapele hrá „svoje“. Bolo to tak už aj na semifinále, ale tam to zakryla skupina svojou energiou a živočíšnym vystúpením. Na finále sa im to nepodarilo. Imidž majú chalani taktiež vynikajúci, žiaľ pre mňa bolo ich vystúpenie sklamaním finálového večera.

Predposlednou formáciou bol nový zjav na slovenskej scéne FISHARTCOLLECTION. Keď píšem, zjav, myslím to v najlepšom slova zmysle. Ich hudba je naozaj ťažko zaraditeľná a vskutku jedinečná, ostaňme teda pri tom, ako sa označujú oni sami, teda hardcore/crossover. Samozrejme, že členovia skupiny sú ostrieľaní borci z formácií ako DYSANCHELY, GOD DEFAMER alebo MOONFOG. Títo Trnavčania majú vonku debutový materiál „In Oil“, z ktorého poskladali zrejme celý koncert. Tak, ako aj počas semifinále, tak aj teraz kapela zaujala okrem hudobného prevedenia, najmä pódiovým prejavom. Štýlová miniúprava pódia s ich logom, na gitare a base svetielka a nezastaviteľný spevák Peťo Hija. Ten „neobstojí“ na mieste, dokonca raz vyskočil aj sediacim fanúšikom na stôl. V tom mu zdatne sekundovali gitarista a basák, ktorých nieže bolo celé pódium, ale skôr hrali pod ním. Prípadne na laviciach, či stoloch. Prirátajte si do toho vsuvku na ústnu harmoniku a máte vystarané. Vskutku originálna hudba tejto kapely s výborným koncertným prejavom zaujala v tento večer zrejme každého. Ocenili sme ich aj my porotcovia a tak si v auguste chalani zahrajú na Gothoome. A zoberte si to, že do semifinálového kola šli z postu náhradníkov.

Najviac bodov po semifinále mali vekom najmladší hudobníci, domáci thrasheri ANSTRATUS. Samozrejme, keďže boli doma, mali aj mohutnú podporu medzi fanúšikmi. Od úvodného tónu sa na nás valil jeden oldschoolový riff za druhým, zbesilé tempo, frázovaný spev. Priznám sa, že počas semifinále v Košiciach v dobrom slova zmysle odrovnali aj mňa, no na finále tomu už tak nebolo. Táto kapela má pred sebou budúcnosť, takýto thrash sa momentálne vracia späť do povedomia, avšak zdalo sa mi, že svoje na chalanoch zohrala aj tréma. Samozrejme, že vystúpenie bolo na vysokej úrovni, no chýbala mi tam tento krát pridaná hodnota. Samozrejme, po zrátaní bodov od všetkých piatich členov poroty sa na Wacken dostali práve títo chalani, ktorým aj touto cestou ešte raz gratulujem. Verím, že v Nemecku sa nestratia!

Po vyhlásení výsledkov prepukla v tábore ANSTRATUS obrovská radosť, niet sa tomu ani čo čudovať. Chalani majú v priemere po 18 rokov a už pocestujú na legendárny Wacken Open Air. Tešili sa aj FISHARTCOLLECTION. Možno trošku sklamaní odchádzali RAVENCLAW, skončili tretí. Pre úplnosť dodám, že na 4. mieste boli REVENGE DIVISION, piati KHADAVER a najmenej bodov získali STERCORE. A jedna perlička na záver. Na finálový večer sa prišiel pozrieť aj legendárny gitarista Roland Grapow (MASTERPLAN, ex – HELLOWEEN).

Ako to bude na Slovensku s ďalším ročníkom Wacken Metal Battle je v tejto chvíli predčasné hovoriť. Naša krajina má záujem o organizovanie tejto súťaže aj naďalej, ale pravidlá hovoria, že po troch ročníkoch po sebe by mala krajina v tejto súťaži pauzovať nasledujúce dva ročníky. Dôvodom je obrovský záujem krajín z celého sveta organizovať túto súťaž. Či to tak bude ukáže až čas.

Pod Sachtikusovými fotkami nájdete aj video reportáž z finálového večera od našich kolegov z Hellmagazine.

PLUSY:
Nasadenie kapiel, priateľská atmosféra

MÍNUSY:
Nato, že to bolo finále som očakával viac fanúšikov