Holandskí symfonici EPICA vznikli v roku 2002, krátko potom ako Mark Jansen – gitarista a spevák, opustil AFTER FOREVER. Ich mnohoročné úsilie a zdokonaľovanie hudby postupne prinieslo vytúžené ovocie.

EPICA – Omega

EPICA každým ďalším albumom pilovali svoj charakteristický zvuk, ktorý začal výraznejšie vystrkovať rožky v roku 2014, konkrétne dielom „The Quantum Enigma“ (recenzia TU). Toto svoje vyznenie dotiahli do symfo-metalovej dokonalosti na ich donedávna poslednej dlhohrajúcej doske „The Holographic Principle“ (recenzia TU), ktorou dosiahli žánrový Olymp.

Rok 2021 sa ale nesie v znamení albumovej novinky. A aká je „Omega“? Podlieza vysoko nastavenú latku svojho predchodcu alebo je dokonca ešte lepšou nahrávkou?

Otváračom je už tradične intro, tentokrát nazvané „Alpha – Anteludium“, navodzujúce atmosféru a stupňovanie bombastickosti, ktorá vybuchne začiatkom nasledujúcej skladby „Abyss of Time – Countdown to Singularity“. A EPICA nadväzujú tam, kde na „The Holographic Principle“ skončili. Ich typický zvuk, typické aranžmány, tiež agresívne vokály a tvrdosť metalu kontrastne dokresľovaná symfonickým orchestrom. Najkrajším motívom tejto singlovky je emotívny predrefrén.

Nezaostáva ani ďalší singel „The Skeleton Key“. Sila tejto piesne nespočíva v rýchlosti, ale mnohých zboroch, a to dokonca aj detských (kde môžete počuť aj dvoch potomkov klávesáka Coena Janssena), čarovných melódiách a dynamickej stavbe.

Lyrickú náplň obstarávajú témy opisujúce prírodu a našu ľudskú stopu v nej – napríklad požiare v Amazonskom pralese z roku 2019, klimatické zmeny a túžbu o znovuobjavenie harmónie medzi prírodou a človekom, ktorej sú ľudia tiež súčasťou, aj keď na to mnohokrát zabúdajú.

EPICA

„Code of Life“ má podobné motívy ako orientálna „Dancing in a Hurricane“ z predchádzajúcej radovky alebo balada „Once Upon a Nightmare“. Zaujímavé je, že napriek tomu je „Code of Life“ stále zaujímavá a ponúka aj momenty nové – ako napríklad svieže aranžmány a zbory, ktoré znejú povedome, ale zároveň ponúkajú inováciu.

„Freedom – The Wolves Within“ má chytľavé gitarové riffy, ktoré sú mocnou zbraňou týchto Holanďanov. Trochu horšie je to s refrénom, ktorý síce neurazí, ale ani neponúka niečo, z čoho by padala sánka.

Ďalšou zaujímavosťou je pokračovanie ságy „Kingdom of Heaven“ z predchádzajúcich počinov skupiny, v tomto prípade sa konkrétne jedná o jej tretiu časť s názvom „Part III – The Antediluvian Universe“. Je to výpravný 13-minútový kúsok – ten najdlhší na „Omega“. Spĺňa všetky tie kritériá, ktoré by mala skladba od EPICA mať. Melodický spev Simone Simons, dravé vokály mužského osadenstva, epické orchestrálne pasáže, zborové spevy, nekompromisné gitary, údernú rytmiku a v neposlednom rade – dušu hladiaci refrén.

Nájdeme tu aj jednu z najkrajších balád roka 2021 – „Rivers“. Možno by bol dobrý nápad na koncoročné bilancovanie okrem najlepších albumov a koncertov zaradiť aj najlepšiu skladbu a najlepšiu baladu roka. Musím sa na to opýtať šéfredaktora. Tak, či onak, verím tomu, že by si tam aj „Rivers“ našla svoje miesto.

Rovnomenná „Omega“ s prívlastkom „Sovereign of the Sun Spheres“ uzatvára 70-minút trvajúcu cestu, ktorá zbehla veľmi rýchlo. Novinka sa napriek stopáži dobre počúva a jej tóny sú chutné. Aj keď sa na nahrávke nájdu niektoré sivé momenty, je „Omega“ pestrofarebným dielom. Ale aj sivá je farbou, a bez nej by možno tie ďalšie až tak iskrivo nezažiarili.

Hodnotenie autora: 8 / 10

Páčia sa vám naše autorské články? Ak máte záujem, môžete nás podporiť ľubovoľnou sumou. Peniaze využijeme na prevádzku Valhalla.sk.

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

bitcoin mixer

Marko Hundža

Redaktor Valhalla.sk