Veľkým prekvapením bolo spočiatku miesto, kde sa odohrával celý koncert. Pred klasickými miestami ako Collosseum, Riders Pub, Tabačka, tentoraz dostal prednosť pre väčšinu doposiaľ neznámy pub s názvom Rodeo Club na sídlisku KVP. Disco klub väčšinou neveští nič dobré, avšak opak bol tentokrát pravdou, keďže veľmi útulné hniezdo disponovalo vyvýšeným pódiom, pomerne veľkou sálou, množstvom miest na sedenie i šikovnou obsluhou. Okolo stodvadsať prítomných fanúšikov (z toho 80 platiacich) tvrdého kovu si tak mohlo pokojne vydýchnuť. Zvuk sa počas celého večera taktiež pohyboval v priateľných sférach, takže samotná otázka už teraz visí len nad samotnými zoskupeniami.

Ako prví nastupujú na scénu s citeľným meškaním KHADAVER. Tí hrajú metal s blackovými prvkami (hlavne vokál), a to všetko mixnuté poriadnou dávkou elektroniky na štýl THE KOVENANT. Zvuk v tento moment ešte nebol ani zďaleka ideálny. Chýbala mu totiž sila, hutnosť a poriadne basy, takže kapela to mala o to ťažšie. Hudobne išlo o to lepšie, čo tento večer ponúkol, hoci ani tu nešlo o nič výnimočné. Skladby síce vsádzajú na moderné aranžmá, lenže i tie po čase omrzeli a začali splývať v jednoliatú masu. Je však potrebné oceniť originalitu. Čo ma ale z vystúpenia otravovalo najviac je pódiový prejav KHADAVER. Veľmi silácke pózy týmto mladíkom totiž priveľmi nesvedčia, čo korunovali zbytočne drsné prejavy ich frontmana. Na festivale Wacken si ich aj napriek týmto výhradám viem predstaviť.

Hneď po nich nasledovala partička TEMPLE hrajúca progresívny rock/metal. Keď som na začiatku vystúpenia vyriekol v rozhovore meno DREAM THEATER, nevedel som, že si hneď o pár minút pozriem ich koncert vo forme revival band. Inšpirácia touto legendou je totiž citeľná, hoci mi TEMPLE prišli viac odľahčení, jemní a rockovejší. Skladby disponovali dlhšou stopážou, nechýbalo teda množstvo motívov a zmien. Chalani dokázali, že sú inštrumentálne veľmi zruční a vedia napísať zaujímavé skladby. Nechýbal taktiež kvalitný vokál Tomáša, avšak tu sa musím na chvíľu pozastaviť. Nie je totiž možné, aby metalová kapela, ktorá chce hrať na tak veľkom festivale doslova uspávala svojim pódiovým prejavom. To sa týka hlavne spomínaného Tomáša, ktorý väčšinu hracieho času prestál ako soľný stĺp. Žiadna energia, žiadne emócie, žiadný ťah na bránu. TEMPLE sú určite dobrou kapelou, ale na festivale Wacken si ich predstaviť neviem.

To som však ešte netušil, že o pár minút sa karty obrátia a nastúpi pätica, ktorej síce nechýba potrebný zapal a energia, lenže čo to malo byť za hudbu? RIGHTDOOR sa najprv poriadne zapotili pri technických problémoch s aparátom a gitarou, ktorá ako keby tušila niečo zlé. Pravidlo súťaže, kde platí zákaz hrania obľúbených coverov bolo hneď rázom porušené! Od prvej minúty sa totiž na divákov vyvalil maximálne možný klon slávnych EDGUY a mne uniká zmysel jeho existencie. Pritom spevák nie je vôbec zlý a má obrovský potenciál! Lenže jedna lastovička ešte leto bohužiaľ nerobí. Ako som už spomínal, hudobne ide o ľahko zameniteľnú kapelu, ktorých sú dnes stovky až tisíce. Aj preto si jednoducho RIGHTDOOR na festivale Wacken neviem predstaviť ani náhodou.

Zlatý klinec večera je ale hneď za rohom a tvári sa nenápadne. Priepustky od mám a otcov sú určite prichystané vo vrecku, a tak hor sa thrashovať! Štvorica mladíkov (najstarší člen má tuším iba 18 rokov!) z ANSTRATUS totiž prišla, spravila bordel a odišla ako absolútny víťaz celého večera. A pritom stačilo tak málo – pustiť intro a počas nasledujúcej polhodinky búšiť do nástrojov ako zmyslov zbavení. Skvelé inštrumentálne výkony, neuveriteľná porcia energie a surovosti, žiadne zbytočné príhovory a namachrované pózy. Presne tak si predstavujem koncert KREATOR v období „Pleasure To Kill“! Hudobne sa samozrejme nejedná o nič originálne, ale o tisíckrát zahrané retro. Lenže aj na to retro musíte mať gule a tie rozhodne nechýbajú chalanom z ANSTRATUS. Kde som pri RIGHTDOOR dvíhal obočie, tam ma štyria thrash metaloví diablici zatlačili do kúta, z ktorého nebolo cesty späť. Triumfálne vystúpenie, ktorého repeté si viem predstaviť na festivale Wacken.

RAVENCLAW preto mali náročnú úlohu, s ktorou sa ale popasovali veľmi obstojne. Objektívne musím uznať, že toto zoskupenie má svoje nesporné kvality, ale mne ich hudobná produkcia už dlho nič nehovorí, a to bohužiaľ vďaka spevákovi. Ten mi totiž výrazovo absolútne nesedí… Power metal má  však kapela poriadne v krvi a inštrumentálne je taktiež na vysokej úrovni. Nechýba taktiež potrebný zápal, takže fanúšikovi neostáva nič iné, než sa intenzívne baviť a užívať si hudbu. My ostatní si užijeme aspoň prekrásnu Tonku s basgitarou, ktorá je doslova zjavom na slovenskej metalovej scéne! Tento primát si toto chutné dievča evidentne užíva plnými dúškami, preto nechýbajú všadeprítomné úsmevy a úškrny. Ich vystúpenie trochu kazil podnapitý divák, ktorý mal nevyberavé komentáre k muzikantom, avšak po chvíli sa radšej zbalil a odišiel k ďalšiemu (desiatemu?) pivečku. V sobotnajší večer zazneli aj také veci ako „Power Slaves“, „Deja Vu“, „Black Eyed Death“ a aj vďaka nim si viem RAVENCLAW na Wackene určite predstaviť viem.

Stillborn: K poslednej súťažiacej kapele sa musím vyjadriť ja, aj keď ako porotca som nechcel. Demonick však musel po RAVENCLAW klub opustiť a tento report teda doklepnem ja. Až z ďalekého Zvolena si to do Košíc namierili progressive power metaloví ENDLESS MAIN. Do semifinálového kola išli ako najväčší favoriti, keďže od porotcov získali ich nahrávky najvyšší počet bodov. V prvom rade musím napísať, že šestici hudobníkov bolo košické pódium primalé, takže v tomto zrejme dosť improvizovali. ENDLESS MAIN rolu favoritov nepotvrdili. Po inštrumentálnej stránke sa ukázali ako veľmi dobrí hudobníci, avšak na pódiu nepôsobili ako kapela, ale ako jednotlivci. Chcelo by to aj lepší pohyb, inak dobrého vokalistu, Miša Šepetku. Po hudobnej stránke nám predviedli chalani 2 skladby z ich debutu „Sea of Lies“ a zvyšok nám predstavili úplne nové skladby. Tie mi prišli viac technickejšie, no časom sa mi zlievali do jednej. ENDLESS MAIN sa nakoniec postupu nedočkali a skončili predposlední.

Prvé semifinále sa vydarilo. Aj diváckou účasťou aj atmosférou. Kto prišiel, ten neoľutoval. Porota v zložení  Stanislav „Stillborn“ Černák (Valhalla.sk), Michal „Hardrocker“ Roháč (Hellmagazine.eu), Lukáš „Bukáčo“ Polák (Metalexpress.sk), Petra Bohuslavská (Podujatie.sk) a Mayo Petranin (spevák CASTAWAY a ONE SECOND HOTEL) nemala rozhodovanie vôbec jednoduché a nakoniec do finálových bojov poslala ANSTRATUS, RAVENCLAW a KHADAVER. Po vyhlásení výsledkov si členovia poroty k sebe ešte zavolali po jednom zástupcovi z každej kapely a osobne im pretlmočili svoje výčitky a pochvaly k jednotlivým vystúpeniam a taktiež odporučili kapelám, čo ďalej a na čom treba popracovať. Myslím, že túto novinku v súťaži Wacken Metal Battle uvítali obe strany. Postupujúcim kapelám do finále gratulujeme.

PLUSY: 
Celkom dobrá účasť (mohlo to byť predsa aj o dosť horšie), pohodová atmosféra, príjemné prostredie

MÍNUSY:
Väčšina kapiel bola na jedno kopyto