Ó, chladný to Sever. Chladný, drsný, ponurý, ale pritom tak zvláštne nádherný. Pri počúvaní aktuálnej novinky „Endless Twilight of Codependent Love“ mám presne takého pocity. A chcem sa nimi nechať unášať stále dookola. Neomrzia.

SÓLSTAFIR – Endless Twilight of Codependent Love

Pri niektorých kapelách musím najskôr zažiť ich koncert, až po ňom sa mi pootvoria vrátka ich štúdiovej tvorby ešte viac. A toto je presne môj prípad so SÓLSTAFIR. Naše „prepojenie“ sa rodilo dlhšie. Samozrejme, vnímal som rannú drsnejšiu formu ich black metalu, ale takisto aj prerod do post metalu. Ich azda prelomový album „Svartir sandar“, nasledujúci „Otta“ a aj doteraz aktuálny „Berdreyminn“ (recenzia TU), prešli mojimi ušami, no neboli to piesne, ku ktorým by som sa veľmi vracal. To sa však zmenilo. Všetko obrátil naruby a zmenil moje vnímanie ich muziky nezabudnuteľný koncert na Gothoome 2018. Zrazu dostali piesne zo spomínaných albumov úplne iný podtón a nemohol som sa ich nabažiť.

A aj preto som sa nesmierne tešil na ich albumovú novinku. „Endless Twilight of Codependent Love“ prevláda najmä motív ženy, ako už prezrádza samotný artwork novinky, ktorého zdobí maľba z roku 1864 od Johanna Baptistu Zweckera nazvaná „The Lady of the Mountain“, čo je vlastne zosobnenie samotného Islandu.

Album nám otvára desaťminútový opus nazvaný „Akkeri“. V ňom nájdeme všetko, čo máme radi na tvorbe týchto Islanďanov. Od úvodnej gitarovej melódie, doplnenej o jemný zvuk bicích. A od počiatočného Tryggvasonovho tónu, viete, že sa môžete tešiť na veľké veci. A tie sa dejú nielen na ploche desiatich minút tohto pestrého a nesmierne silného songu, ale aj celého albumu. Post pasáže, vhodne dopĺňajú aj krátke black metalové gitarové sypanice.

Druhá pieseň „Drýsill“ sa pohybuje v prevažne pomalšom tempe, ktorá je založená najmä na silnej a pokojnej spevovej linke a krásnej gitare. A presne týmto si ma SÓLSTAFIR získali. Ani neviem prečo, ale keď začne Addi spievať, celý tento song sa mi hodí ako úvodná pieseň nejakého dobrého severského krimi seriálu.

SÓLSTAFIR

S výnimkou „Her Fall from Grace“, sú všetky skladby na novinke v rodnej reči štyroch islandských hudobníkov. Aj keď je pre nás ťažko zrozumiteľný, všetci dobre vieme, že práve tento jazyk robí hudbu SÓLSTAFIR ešte magickejšiu. Jediná „anglická“ skladba je pomalšia, ponurá a nechýba jej silný refrén, vďaka ktorému si dovolím tvrdiť, že pokojne sa môže hrávať aj v komerčnejších rádiách. Aj napriek tomu, že „Her Fall from Grace“ je ponurá a melancholická, pôsobí na mňa optimisticky a upokojujúco.

Najtvrdším kúskom na novinke (pripomenie black metalovú tvorbu tejto skupiny) je „Dionysus“, ktorý má úžasné tempo, neuveriteľné gitary, parádne bicie a famózny vokál. Ten naliehavý, kričaný a tak nádherne „bolestný“. Neuveriteľne ma baví aj prechod z poriadneho „šialenstva“ do rytmickej sekcie.

Následne zvoľníme pri „Til Moldar“, pri ktorej si uvedomujem , že novinka je istotne oveľa ťažšie stráviteľnejšia, ako jej albumoví predchodcovia. Krása tohto songu vypláva na povrch až po viacerých počutiach.

Najdlhšie som bojoval so songom „Rökkur“. Stále mu až tak nemôžem prísť na chuť, ale doprial som čas aj jemu a postupne začínam nachádzať jeho čaro. Síce mi to ide cez jednotlivé pasáže, ale predsa aj puzzle sa skladá pekne postupne a veľakrát aj pomalšie. A zvyšok? Som unesený. Na jednej strane, typické prvky pre túto kapelu, na strane druhej nachádzam v ich tvorbe mnoho nových a prekrásnych zákutí.

SÓLSTAFIR

„Alda Syndanna“ má od úvodu silný ústredný motív, ktorý sa tiahne celou skladbou, zároveň z nej cítiť neuveriteľnú pohodu. V „Ör“ som si zamiloval klavírny úvod a celkovú muzikantskú ľahkosť, ktorú tu dokazujú všetci štyria hudobníci. Doslova mi to príde ako jeden veľký pohodový jamm. Po polovici prechádza tento song do silného a naliehavého refrénu. Tie emócie, ktoré z toho sršia sa opísať ani nedajú, to musíte počuť.

Ani sa nenazdáme a pomaly sa blížime k záveru. „Úlfur“ je spoločne s úvodnou „Akkeri“ zrejme najtypickejšou skladbou od tohto kvarteta. Pieseň odštartujú hutné a rytmické časti, do toho typický Addiho spev a je vymaľované. V polovici nás čaká totálne zvoľnenie, aké vedia vytvoriť snáď len Severania… Každá jedna z deviatich piesní má silný ústredný motív, z každej jednej ide kopa emócií … a ja som úplne očarený. Jediné, po čom túžim, je zažiť čoskoro tieto skladby aj v živom prevedení.

Rok 2020 zrejme väčšina z nás označuje ako jeden z najhorších rokov vo všeobecnosti, mne neostáva nič iné len súhlasiť. Avšak, ak sa naň pozrieme z pohľadu kvality nových albumov, tak je nadštandardne vysoko. Vyšlo také množstvo novej geniálnej muziky… SÓLSTAFIR sú toho len dôkazom. Ja osobne mám v tom už zrejme jasno. „Endless Twilight of Codependent Love“ je albumom roka.

P.S.: Aj tento album nám pripomína, aby sme zvoľnili. Aby sme sa prestali ponáhľať, aby sme si dopriali dostatok času na vychutnanie maličkostí, blízkych ľudí a zážitkov, pokým nebude neskoro. Nájdite si hodinku, hmm.., teda, minimálne hodinu. Nový album v podaní SÓLSTAFIR si ju istotne zaslúži.

Hodnotenie autora: 9,5 / 10

Páčia sa vám naše autorské články? Ak máte záujem, môžete nás podporiť ľubovoľnou sumou. Peniaze využijeme na prevádzku Valhalla.sk.

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Stanley „Stillborn“ Černák

Šéfredaktor portálu Valhalla.sk