Úctyhodnú myšlienku si Robin Staps spolu s jeho bandou THE OCEAN vzali do hlavy a je ozaj obdivuhodné, že ju nakoniec aj dotiahli do víťazného konca. Konceptuálne je totižto dvojalbum „Phanerozoic“ zameraný na vývoj našej modrej planéty v období zvanom Fanerozoikum.

THE OCEAN – Phanerozoic II: Mesozoic | Cenozoic

Čo to znamená? Že pre koreňovú ideu tohto zhudobneného dobrodružstva sa treba vrátiť späť o 542 miliónov rokov. A keďže nie som geológ a ani absolvent prírodovednej katedry, tak ťa za účelom získavania komplexnejších informácií, milý čitateľ, odporúčam radšej na odbornú literatúru, nakoľko Wikipédia je sviňa a nerád by som sa dopustil vedeckého faux pas. Pre hrubú predstavu však prezradím (a snáď nič nepokazím), že kým album „Phanerozoic I“ (recenzia TU) započal svoju púť pri kambrickej explózii a s tým súvisiacim vývinom menších mnohobunkovcov, novinkou „Phanerozoic II“ nás vítajú prvé dinosaury.

Ten, kto mal tu česť sa s hudbou THE OCEAN stretnúť, vie, že žánrovo ide o veľmi rôznorodé, no nie bezhlavé teleso, kombinujúce atmosféru, blato, hardcore a rôzne progresívne prvky, pričom rovnako ako hudba sú nadčasové aj texty, čo platí nielen o novinke, o ktorej bude reč. Dôvodom, prečo rozpitvávam texty a myšlienku kapely THE OCEAN, je skutočnosť, že dokonalý pôžitok z ich tvorby poslucháč nadobudne v momente, keď sa na ich produkciu sústredí ako celok.

Úvodná skladba „Triassic“ začína veľmi pokojne, no postupne graduje a exploduje v energickú smršť. Nechýba melódia, orientálne prvky, ale aj ťažké breakdowny. Vydarený úvod evokuje skladbu „Epipelagic“ z albumu „Pelagial“ a ja spokojne kývam hlavou. Prvotný zážitok ešte umocňuje atmosféra histórie starej niekoľko miliónov rokov a precítený vokál.

THE OCEAN

V rovnakom duchu nasleduje „Jurassic | Cretaceous“, v ktorom dokonca možno počuť Jonasa z doomovej bandy KATATONIA. Tu treba určite vyzdvihnúť „trumpetový“ motív, ktorý podčiarkuje obdobie Jury a Kriedy a dodáva mu istú dávku majestátnosti. V tomto momente však končí séria dlhších, žánrovo a náladovo pestrých skladieb a nasledujú už kúsky s kratšou minutážou, ktoré alebo vsádzajú na jednotnú atmosféru, alebo tvoria jeden homogénny celok. Každá z nich je však veľmi osobitá a zároveň predstavuje geologické obdobie zvané Kenozoikum.

Za absolútny vrchol v tejto druhej časti a aj celého albumu rozhodne považujem inštrumentálku „Oligocene“, ktorá má priam magickú moc navodiť atmosféru evolúcie. Nevravím, že ide o mínus, a možno je to iba môj dojem, no zdá sa mi, akoby mimo predposledného kúsku „Pleistocene“ (v ktorom melancholické sláky ku koncu strieda agresívna HC smršť) „Phanerozoic II“ už nevrcholí.

Záverečná skladba „Holocene“, ktorá teda reprezentuje posledné obdobie trvajúce dodnes, je totižto skôr akýmsi outrom, ukážkovým hudobným podkladom, ktorý sa hodí pri záverečných titulkoch končiaceho sa veľkolepého filmu. Treba však uznať, že „Holocene“ už neznie „zemito“ ako úvod novinky, ale má skôr „moderný“ feeling podčiarkujúci príchod najmladšej periódy.

Ako už bolo spomenuté, na placku sa treba pozerať ako na celok, ktorého myšlienka, filozofia a ľudský pohľad na existenciu Zeme je veľmi dôležitý, pretože v opačnom prípade sa poslucháčovi môže zdať nahrávka iba ako dobrý progresívny album so silnými, ale aj slabšími stránkami. Skúste si album pustiť so slúchadlami na ušiach, v pokoji, so zatvorenými očami a snažiť sa precestovať niekoľko miliónov rokov späť do minulosti, a istotne mi dáte za pravdu. Napriek tomu sa mi ale nedá nespomenúť, že hudobne zaujímavejšie momenty sa dejú skôr v prvej polovici albumu.

Odhliadnuc od tejto poznámky je však „Phanerozoic II: Mesozoic | Cenozoic“ výbornou, nápaditou a hlavne prepracovanou nahrávkou, za ktorou stojí veľká drina. Za zmienku stojí už len samotné nahrávanie, ktoré prebiehalo na Islande, Španielsku a v Nemecku, či množstvo muzikantov, ktorí sa na nahrávke podieľali ako hosťujúci hudobníci.

Hodnotenie autora: 8,5 / 10

Páčia sa vám naše autorské články? Ak máte záujem, môžete nás podporiť ľubovoľnou sumou. Peniaze využijeme na prevádzku Valhalla.sk.

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Martin „Čviro“ Novoveský

Redaktor Valhalla.sk