K pomyselnej náprave mohlo dôjsť vďaka novinke „Divide and Conquer“. V kapele došlo počas posledných dvoch rokoch k niekoľkým zásadným zmenám, tie najciteľnejšie jednoznačne na poste gitaristu a basgitaristu, kde dvojicu Kritsotakis/Spanos vystriedali noví páni Tsitsis/Lelikakis. Veľká zmena v zostave však nezaručuje zmenu v smerovaní kapely, a tu vidím suverénne najväčší momentálny problém týchto Grékov. Tým je absolútny nezáujem o progres a vývoj v rámci thrash metalového žánru. Kapela znie v roku 2014 takmer na chlp rovnako ako v roku 2010 i 2007.

Vyjadrujúce prostriedky sa aj tento krát obmedzujú výhradne na ríffovanie v štýle SLAYER, čo ale bolo zaujímavé možno tak na prvých dvoch, troch albumoch, je dnes už totálne nechutný a po tisíckrát vyluhovaný čaj. Väčšinu času sa thrashuje v rýchlom tempe, kde nie je miesto na zbytočné baladické vložky či iné obzvláštnenie. Nečakajte žiadne chytľavé refrény (párkrát za sebou vykríkneme názov skladby a máme tu refrén!) či nápadité gitarové vyhrávky a sóla. Čo je priam zarážajúce, je práca s vokálom. Nick je síce solídny guľomet, avšak to neustále rovnaké frázovanie je občas na nevydržanie. Tento problém v drvivej väčšine platí pre celý album, ktorý ponúka pramálo zaujímavých skladieb schopných zaujať a vryť sa hlboko do pamäte fanušika.

Pozitív je teda minimum. Medzi to najzaujímavejšie by sa dalo zaradiť jedine trio skladieb „Seed of Evil“, „In the Grave“ a suverénne najdlhšia „White Wizard“. Pochvalu zaslúži skvostný obal! Ten mal na starosti majster svojho remesla Ed Repka (MEGADETH, MUNICIPAL WASTE). Aj to je však na vyššie hodnotenie veľmi málo, a preto ostáva dúfať, že to SUICIDAL ANGELS poriadne roztočia aspoň na koncertných pódiách, čo by v ich prípade nemal byť najmenší problém.