Švédska formácia NECROPHOBIC vydala začiatkom októbra už deviaty štúdiový album „Dawn of the Damned“.
Deprecated: Function create_function() is deprecated in /data/3/b/3b202ed1-f866-4a93-a8e8-ecff02b28d46/valhalla.sk/web/wp-content/plugins/related-posts-by-zemanta/init.php on line 183
Deprecated: Function create_function() is deprecated in /data/3/b/3b202ed1-f866-4a93-a8e8-ecff02b28d46/valhalla.sk/web/wp-content/plugins/related-posts-by-zemanta/recommendations.php on line 173
Deprecated: Function create_function() is deprecated in /data/3/b/3b202ed1-f866-4a93-a8e8-ecff02b28d46/valhalla.sk/web/wp-content/plugins/related-posts-by-zemanta/init.php on line 183
NECROPHOBIC zaznamenali pred nahrávaním a vydaním aktuálnej novinky „Dawn of the Damned“ zmenu v personálnom obsadení. Novou akvizíciou sa stal basgitarista Allan Lundholm, ktorý nahradil Alexandera Friberga. Nahrávalo sa v Chrome Studios v Štokholme a na celý proces spolu s mixážou dohliadal Fredrik Folkare (UNLEASHED).
Po značnom úspechu s predošlou doskou „Mark of the Necrogram“ z roku 2018 (recenzia TU) sa NECROPHOBIC s chuťou vrhli do ďalšej práce, po dvoch rokoch servírujú fanúšikom nový materiál.
Dominantné zastúpenie majú na ňom klepačkové nástrely bicích, priamočiare riffy rytmickej gitary, poriadne výrazná a do ucha prívetivo lezúca melodika (tentokrát aj zvukovo viac v popredí), za ktorú by sa nehanbili ani power či heavy metalové spolky. Je podivuhodné ako popri blackened death metalovej aure spomínaná melodika pasuje do celkového obrazu aktuálnej tvorby.
Sebastian Ramstedt a Johan Bergebäck predkladajú bohatú gitarovú prácu s ľahko a nenásilne pôsobiacimi prechodmi k iným postupom. Či už ide o nástupy sólových vyhrávok, dopĺňanie rytmiky melodickými vsuvkami alebo ďalšie rozvíjanie gitarového základu. To, ako sú skladby vymyslené, spôsobuje, že ich štruktúra nenaráža na žiadne zádrhely. Všetko sa vyvíja a znie prirodzene. Kapela predvádza po celý čas sebavedomé ťaženie za tým, čo chce svojou muzikou povedať.
Za veliteľa tohto ťaženia možno označiť vokalistu Andersa Strokirka s jeho presvedčivým prejavom, dávajúcim len veľmi málo priestoru na vydýchnutie. Textovo sa tradične pohybujeme v témach akými sú smrť, podsvetie, démoni a satanizmus.
Z pätice hudobníkov cítiť, že vo svojej tvorbe nechcú zbytočne prekombinovávať a tak každá jedna pieseň dokáže okamžite zaujať. Dá sa povedať, že v rámci svojho žánru majú tendenciu patriť do metalového mainstreamu. Čo dokazuje aj vydavateľstvo, pod ktoré patria (Century Media Records) a ktoré im vydalo už druhý štúdiový album.
Ako najlepší príklad tohto tvrdenia nech poslúži skladba „The Shadows“ s priam až hitovým potenciálom a jednoznačne najprívetivejším charakterom okolo silnej melodiky. No, súčasne tento kúsok nemá vygradovanie smerujúce do refrénu ako poslucháč prvotne očakáva (čo je iba k prospechu veci) a nakulminovaná energia je uvoľňovaná cez gitarové časti.
Vráťme sa však na úvod nahrávky. Po atmosférickom intre „Aphelion“ je skutočným začiatkom zúrivá víchrica „Darkness Be My Guide“ so silným black metalovým oparom, kde hudobníci svoje melodické chúťky ešte neodkrývajú naplno. Až nasledujúce záseky budú disponovať poriadnou dávkou melodiky.
Tú naplno predznamenáva nasledujúca skladba „Mirror Black“ – už od samého úvodu. Síce je to melodická záležitosť, no napriek tomu na pozadí aj s dávkou temnejšej nálady. A tu zaznamenávam menší rozkol jej vnímania v prípade či ide o počúvanie skladby z albumu, alebo či si posluch obohatím aj vizuálnym vnemom cez videoklip. Spomínaný klip u mňa totižto túto náladu narušuje a viac si skladbu vychutnávam bez obrazového doplnenia.
Najobľúbenejším kúskom je v strede nahrávky umiestnená „The Infernal Depths of Eternity“ s minutážou cez sedem a pol minúty. Aj napriek dlhšej stopáži ide o vynikajúcu paľbu masívneho rozsahu s nasekaným riffom. Ukončenie s miernejšou povahou, smerujúce ku skandujúcemu záveru, by sa síce dalo uťať, a tým by tak piesni ponechali živelnejší punc, ale to je len moja poznámka na okraj, keby som už chcel rýpať naozaj.
Jemne cez sedem minút má aj predposledná pieseň „The Return of a Long Lost Soul“, ktorá taktiež napriek dĺžke nestráca na kvalite. Tu sa však kapela ukazuje v majestátnejšej polohe zasadenej do stredného tempa. V úplnom závere v podobe „Devil´s Spawn Attack“ opäť zvyšujeme obrátky a zablúdime aj do thrashových vôd, čomu dopomáha aj hosťujúci vokalista Schmier z DESTRUCTION.
Možno skonštatovať, že „Dawn of the Damned“ je album, na ktorom si NECROPHOBIC určili jasne daný smer a predstavy. Tie sa im bez akéhokoľvek náznaku zaváhania darí držať počas celej stopáže.
Hodnotenie autora: 8 / 10
Páčia sa vám naše autorské články? Ak máte záujem, môžete nás podporiť ľubovoľnou sumou. Peniaze využijeme na prevádzku Valhalla.sk.
Žáner: death/black metal Krajina pôvodu: Švédsko Vydavateľstvo: Century Media Records Dátum vydania: 09.10.2020 Web: http://www.necrophobic.net/ |
Zostava: Hostia: |
Tracklist: Aphelion (02:25) Darkness Be My Guide (04:46) Mirror Black (05:23) Tartarian Winds (04:24) The Infernal Depths of Eternity (07:33) Dawn of the Damned (03:39) The Shadows (04:55) As the Fire Burns (04:01) The Return of a Long Lost Soul (07:09) Devil´s Spawn Attack (03:42) |
Diskografia: The Nocturnal Silence – 1993 Darkside – 1997 The Third Antichrist – 1999 Bloodhymns – 2002 Hrimthursum – 2006 Death to All – 2009 Womb of Lilithu – 2013 Mark of the Necrogram – 2018 Dawn of the Damned – 2020 |
Definitíva: NECROPHOBIC nahrali priamočiary album „Dawn of the Damned“ s výraznou melodikou, v ktorej sa však nestráca ich blackened death metalový základ. Po skladateľskej stránke ide o veľmi sebavedomý prejav bez náznakov zaváhania či hluchých miest. |
1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla
Odporúčané články
Redaktor Valhalla.sk