LIPTOVSKÝ HRÁDOK. Na poslednú chvíľu, a po vyčkávaní na uvoľnenie opatrení, kvôli pandémii nového koronavírusu, sa nakoniec aj tento rok uskutočnil multižánrový festival Kongenfest. V poradí deviaty ročník prebehol na prelome júla a augusta, už tradične v autokempingu Borová Sihoť na Liptove. V našej reportáži sme sa zamerali na úvodný deň festivalu, ktorý patril na hlavnom pódiu metalovému žánru.

Páčia sa vám naše autorské články? Ak máte záujem, môžete nás podporiť ľubovoľnou sumou. Peniaze využijeme na prevádzku Valhalla.sk.

Veru, do posledných chvíľ sa nevedelo, či sa festival vôbec uskutoční a tak mali organizátori celkom nezávidenia hodnú situáciu pri oslovovaní kapiel. Metalový piatok ponúkol sedem vystupujúcich, ktorí boli zabookovaní len v priebehu jedného jediného týždňa.

Štart bol naplánovaný na 17:00 hod.. Zhruba v tomto čase vstupujeme do areálu, ktorý je takmer prázdny. Na lavičkách vedľa pódia sedia „až“ dvaja ľudia a pár sa ich potuluje po okolí.

PSEUDOSAPIENS. Foto: Matej Slovák

V tom čase sa už zvučí kapela PSEUDOSAPIENS z Revúcej. Približne o dvadsať minút na to spúšťa svoj set. Pre mňa osobne je táto kapela veľká neznáma, ale tí, čo sa lepšie pripravili, hovoria, že ich posledný album „Tlenie“ je celkom fajn.

Tradičná nevýhoda otváracej kapely sa prejavuje aj tu, len skromná účasť pod pódiom a k tomu je skupina ešte aj vystavená stále dosť silnému slnku. Aj napriek týmto okolnostiam sa do toho štvorica hudobníkov púšťa naplno a servíruje svoj repertoár so silným groovom, hutnými riffmi, tučnou basgitarou. Celé to je poprepletané aj melodikou.

Frontman Jozef „Falusoid“ Kováč predvádza svoj vokál v revaných polohách, texty sú v slovenskom jazyku. Záver setu chytá úplne iný nádych. Po skladbách kritizujúcich náboženstvo nasleduje prapodivný cover od ROXETTE s názvom „Prídi na môj kar“ a pri poslednej „Nekonečník“ sa to zvrháva ešte viac. Nie, že by mi to prekážalo, ale trochu to rozbilo ich dovtedy nastavený „koncept“.

Setlist PSEUDOSAPIENS: „Pseudológia“, „Ruská ruleta s plným zásobníkom“, „Plameňomet“, „Hej otče“ „Vraždím keď spím“ „Kristus je zbraň“, „Prídi na môj kar“ „Nekonečník“.

LUNOKHOD. Foto: Matej Slovák

Po vystúpení PSEUDOSAPIENS sa začína šíriť správa, že HUMAN HUMUS ako záverečný bod programu neprídu, no ich gitaristu sa vidím pohybovať medzi návštevníkmi, tak túto informáciu beriem s rezervou. Ďalšou skupinou v poradí je košická formácia LUNOKHOD.

Dá sa povedať, že svojim žánrovým mixom predstavujú istý odklon od zvyšku line-upu, možné osvieženie a zmenu. Počet prizerajúcich ľudí sa síce rozrastá, ale kapele sa za ich energickú hudbu so skandovačkami a punkovým oparom dostáva čudnej odozvy. Prítomní ich výkon totižto sledujú z veľkej diaľky a fakt to pôsobí zvláštnym dojmom. Skupina obecenstvo aj vyzývala, aby prišlo bližšie, avšak bez väčšieho úspechu.

Padajú aj názory typu: „Aj takéto kapely treba, aspoň si máš dať kedy pivo“. Škoda. No, na druhej strane, sú tu aj ľudia, ktorí prišli hlavne kvôli nim. Košické trio sa samozrejme nenechá odradiť a hneď z úvodu prezentuje hlavne novú tvorbu z aktuálnej dosky „Hnev“, kde vymenili anglické texty za slovenské, a mám pocit, že nové piesne majú priamočiarejší ťah.

Najviac zaujala posledná skladba „Freedom“, staršia a živelná vec, s ktorou to pekne rozpumpovali. Paradoxom je, že aj napriek chladnejšiemu prijatiu fanúšikov, si pár prizerajúcich vypýta prídavok a ten aj dostali. Obstarala ho skladba „Do neznáma“.

Setlist LUNOKHOD: „Hnev“, „Súčasť dní“, „Vnútri mŕtvi“, „Nie je čas“, „Sunshine“ „Lunokhod“, „Zajtra“, „Freedom“,“ Do neznáma“.

BLOODY REDEMPTION. Foto: Matej Slovák

Po chvíľkovom oddychu sa na scénu opäť vracia Jozef Kováč, tentokrát so svojou druhou kapelou BLOODY REDEMPTION vyznávajúcou old schoolový death metal, čo okrem hudby napovedajú aj samotné názvy skladieb.

Ešte stále aktuálna nahrávka „Infected Minds“ tvorí kostru ich vystúpenia, zvuk je o niečo viac „prehúlený“ a gitarové sóla trocha utopené. Ani to však nekazí vydarené prevedenie ich výživného kovu smrti, v ktorom kombinujú hnilobným puchom zosmradnuté hutnejšie pasáže doplnené rýchlejšími nástrelmi. Celkovo sa borci stredno-tempových vecí neboja.

Vokalista Falusoid oceňuje odozvu od ľudí a aj vtipkuje, že pôjdeme kopať hroby. Na rad prichádza aj ochutnávka z pripravovaného albumu v podobe songu „Hit to the Gore“. Ako sa pomaly blížia ku koncu svojho setu, registrujem, že po areáli sa už pohybujú chlapci z HYPNOS. S určitosťou možno skonštatovať, že osem zásekov naservírovaných od BLOODY REDEMPTION si ľudia pochvaľujú a ja taktiež.

Setlist BLOODY REDEMPTION: „Intro“, „Torture of Souls“, Undead Corpses“, „The Dark Sides of a Human Soul“, „Help Me Find the Nails for Christ“, „Hit to the Gore“, „Through the Eyes of Beast“, Paralyzed Before the Spiritual Raping“, „Infected Minds“.

Tri kapely máme za sebou, ďalšie štyri nás ešte len čakajú. Ja sa začínam viac motať po areáli. Zháňam Bruna z HYPNOS. Najprv neúspešne, na to stretávam organizátora Heňa, ktorý je však zaneprázdnený povinnosťami, tak sa aspoň pozdravíme a dozvedám sa, že HUMAN HUMUS naozaj vypadli z programu a v riešení sú ďalší Podtatranci – SURGERY. Bruno z HYPNOS sa objavuje pri kuchynke autokempingu, kde rieši nejaké organizačné veci. Využívam situáciu a poprosím ho o spoločnú fotku.

ASTAROT. Foto: Matej Slovák

Pozerám sa do časového harmonogramu a je jasné, že sa pomaly začína navyšovať časový sklz. Kapela ASTAROT mala už hrať približne 25 minút, no ešte sa len pripravovali. Túto skupinu som už videl dvakrát, zakaždým v klube. Pamätám si, že prvýkrát to len tak nejako prefrčalo cez moje uši a oči, avšak druhé stretnutie s nimi už bolo o dosť lepšie. Zároveň zisťujem, že to už bolo pred dlhými siedmimi rokmi. Ide o kapelu, ktorá si kde-tu na akciách zahrá, ale v nahrávaní štúdiových vecí veľmi aktívna nie je.

Jozzo (ex-DESECRATED DREAMS, ex-FEEL A CURSE) sleduje ich vystúpenie už od úvodnej skladby a hovorí mi, že túto kapelu má rád hlavne kvôli ich zvuku. A skutočne. ASTAROT mali v tento večer jednoznačne najlepší, pekne čitateľný zvuk. Ono sa to vlastne aj trochu pýta, keď máte v kapele zvukového inžiniera. Naplno vnímam len prvé tri skladby „Reborn“, „Void“ a „Predestionation“, potom ma však odchytí kamarát, ktorému nerobilo problém prísť podporiť akciu až z Nitry. Odoberáme sa obďaleč a za zvukárskym stanoviskom kecáme o všetkom možnom aj nemožnom, takže produkciu ASTAROT vnímam len posluchovo, sorry chlapci. Avšak, pár „tučných“ momentov valiacich sa z pódia dokázalo upútať pozornosť aj takto.

Setlist ASTAROT: „Reborn“, „Void“, „Predestionation“, „Oblivion“, „Abduction“, „One by One“, „Neuron“, „Death Mandatory“, „Valentine“.

FIERY WALTZ. Foto: Matej Slovák

V podstate domáci FIERY WALTZ sú už veľmi dobre oboznámení s pódiovými doskami na tomto festivale, keďže tu už hrali v roku 2016. Tentokrát dostali až nečakane dobrý hrací čas a tak si môžu vychutnávať už solídny dav, tmu a hru svetiel. Spočiatku moju pozornosť púta bubeník Jano Navrátil, keď v prvých skladbách (mám pocit, že jedna z nich bola „Time Out“), často využíva svoj china činel a robí s ním veru poriadny rachot.

FIERY WALTZ svoj žáner niekedy označujú ako „unorthodox death metal“, či „extreme heavy metal“, no s určitosťou sa dá povedať, že je obtiažne ich akokoľvek zaškatuľkovať, pretože v ich tvorbe je možné nájsť veľa vplyvov. Ako neskôr ukazujú, nemajú problém ani s chvíľkovou country vsuvkou. Väčšinou však ide o kombináciu rýchlejších pasáží a predelov, kde zas využívajú spomalenia a intímnejšie vyhrávky (gitarové alebo basgitarové), čiže kapela vo veľkom pracuje s dynamikou.

Variabilitu ponúka aj vokalista Lukáš Lončík s hlbokým growlom, ale aj škrekom. Kapela, ktorej vo väčšine prípadov pripadá úloha otváracej formácie, si teraz užíva svoje vystúpenie, čo okrem úsmevov na tvárach dokazuje aj celkovo uvoľnené rozpoloženie, ktoré z nich vyžaruje. Možno s výnimkou bicmena, ale ten do toho musí mlátiť, tak má nárok na nejaké bolestnejšie výrazy.

Okrem piesní z jediného EP „Thorns“ pridávajú aj ďalšie, podľa všetkého, ešte nikde nevydané skladby „Till Death“, „Bloodlands“, „Last Stand“ a „Spútaný“. Pod pódiom už vzniká aj malý kotol, ľudia sa trošku vybúria aj na zábranách oddeľujúce pódium a priestor pre fanúšikov.

Setlist FIERY WALTZ: „Aréna“, „Time Out“, „Fiery Waltz“, „Till Death“, „Sociopath“, „Bloodlands“, „Last Stand“, „Spútaný“, „Behemoth’s Call“.

HYPNOS na Kongenfeste. Foto: Matej Slovák

Po tom ako FIERY WALTZ končia, ostávam pri pódiu a obsadzujem si miesto úplne vpredu, pretože sa už chystá hlavný chod večera v podaní death metalovej legendárnej úderky HYPNOS. Začína byť pekná zima, ktorú odháňam sledovaním prebiehajúcich procesov na pódiu – menia sa bicie, nosí sa aparatúra, inštaluje sa plachta a podobne. Vždy je zaujímavé sledovať, keď kapela, ktorá už čo-to zažila a odohrala aj v zahraničí, si všetko nosí na pódium sama – stojany, dymostroje, ventilátory – je v tom súčasne aj niečo sympatické. Bavia ma komentáre z publika ako: „Kokotiny dokáže zahrať hocikto, ale teraz uvidíte kapelu.“

Ja však rozmýšľam ako HYPNOS vyskladajú svoj setlist, pretože debut „In Blood We Trust“ oslavuje 20 rokov od vydania, ale zároveň je tu stále aktuálny album „The Whitecrow“, ktorému je prispôsobená vizuálna stránka pódia. Niečo po 23:00 hod. sa spúšťajú svetlá, začína sa valiť dym a HYPNOS otvárajú svoj program úvodnými riffmi skladby „The Whitecrow“. Po chvíli prichádza na scénu frontman Bruno v bielom kostýme a s morovou maskou (čo môže mať v túto pandemickú dobu aj ďalší význam, no v skutočnosti to súvisí s konceptom albumu „The Whitecrow), u fotografov nastáva zvýšený pohyb, keďže pekné zábery sa ponúkajú samé od seba.

Už od samotného úvodu a potom počas celého koncertu je okamžite zrejmé, že HYPNOS sú oproti zvyšku dnes vystupujúcich niekde inde. To, ako pôsobia na pódiu, a čo z nich vyžaruje. O statickosti nemôže byť ani reč, ďalej ich neverbálna komunikácia s publikom, hecovanie ľudí, prípadne ako nereagujú na hocijaké pokrikovanie (a to myslím v dobrom) a ostávajú v koncertnom nastavení.

Bruno Kovařík. Foto: Matej Slovák

Spočiatku je žiaľ zvuk jedna nepreniknuteľná guľa, ale po čase sa to vyladí. Po prvej skladbe obsahujúcej prepracovanejšie postupy prichádza prvý rozjazd s klepačkovou „Inverted“. HYPNOS to v pravom zmysle slova odpaľujú naplno. Stále sme však ešte len na začiatku a tak opäť trochu spomalíme s výbornou a atmosféricky ladenou „One Flesh, One Blood“. Následne si dávame návrat k nultým rokom s vďačnou paľbou na koncerty „Crystal Purity of Treachery“ (strháva sa aj nejaký ten kotol) doplnenou s ťažkotonážnou „Journey Into Doom“.

V ďalšom priebehu je už jasné, že HYPNOS to s vystavaním skladieb namiešali rozumne. A to ako v rámci ich charakteristiky, tak aj tým, že výber zahŕňa celú diskografiu. A aj keď sa prestriedava nálada, tempo či miera agresivity, nič to nemení na tom, že z pódia sa valí nekompromisný tlak. V čase vydania bol aktuálny album „The Whitecrow“ prijatý rozporuplne, pretože je odlišný a ona odlišnosť sa dá pozorovať aj v živom prevedení skladieb z neho. Je to materiál, v ktorom sa nekumuluje také napätie a zúrivosť, čo ešte pred vyvrcholením setu dokazuje napríklad pomalšia a melodickejšia „Get Inspired by the Light“.

Prichádza záverčná fáza, ktorá obsahuje pecky ako s nasekanými riffmi disponujúca „Cleansing Extrema“, na interakciu s publikom vhodná „Burning Again“, a potom hitovky z debutu, ktoré si hulákam spolu s Brunom – na headbangovanie ako stvorená „Breeding the Scum“ a titulná „In Blood We Trust“. Pred ňou Bruno chváli tento malý festival v malebnom prostredí, takisto aj organizačné schopnosti ľudí, ktorí za ním stoja, za čo sa mu pochopiteľne, dostáva mohutného potlesku.

Česká legenda HYPNOS si podmanila fanúšikov na Kongenfeste. Foto: Matej Slovák

Po spomenutej „In Blood We Trust“ sa kapela dosť rozhodným spôsobom odoberá z pódia (že asi naozaj koniec), no od ľudí prichádza jednohlasné „Ešte jednu!“ a skandovanie „Hypnos, Hypnos!“. Bruno sa tak po chvíli so svojou partiou ešte vracia. Prídavok tvorí možno prekvapivo pomalý „Lovesong“, ale zas svojou náladou ideálny na ukončenie vystúpenia. Po tejto piesni sa skupina už definitívne lúči s Kongenfestom.

Treba povedať, že ľudia si to počas celého vystúpenia HYPNOS pekne užívali a to dokonca aj takí, čo ich nepoznajú (áno, aj takí sa našli). Ja som túto kapelu aspoň čiastočne vnímal už niekedy v roku 2002, keď som s metalom začínal, a Bruno pre mňa zosobňuje to, že aj keď počúvaš a tvoríš beštiálnu hudbu, nijak sa to nemusí vylučovať s tým, že si zároveň inteligentný a rozumný človek. A zrazu ti prídu zahrať do tvojho domovského mesta, paráda!

Setlist HYPNOS: „The Whitecrow“, „Inverted“, „One Flesh, One Blood“, „Crystal Purity of Treachery“, „Journey Into Doom“, „Nailed to the Golden Throne“, „Get Inspired by the Light“, „Cleansing Extrema“, „Burning Again“, „Breeding the Scum“, „In Blood We Trust“, „Lovesong“.

SURGERY. Foto: Matej Slovák

Pôvodne mali program uzatvoriť už spomínaní grindcoristi HUMAN HUMUS, ktorí však neprišli. V priebehu programu sa podarilo organizátorom na rýchlo vybaviť death metalistov SURGERY, ktorí v tento deň hrali v Rožňave, odkiaľ si to namierili teda u nám na Liptov. Dav sa po vystúpení HYPNOS značne preriedil a tak som si pomyslel, že SURGERY to už len tak symbolicky ukončia. To ale nebola pravda.

Po relatívne rýchlom nazvučení sa do toho borci tak opreli, ako keby hrali v tom najlukratívnejšom čase. Najväčšiu zásluhu má na tom nový vokalista Tomáš Hudáč, ktorý to do nás poriadne sype od prvých tónov a viditeľne sa mu viac páči dole pri fanúšikoch (dáva im príležitosť zahulákať si do mikrofónu), ako na pódiu. To, že zvyšok kapely je statický, neprekáža, spevák predáva energiu za všetkých s strháva všetku pozornosť na seba.

V tvorbe SURGERY nechýbajú momenty vhodné na besnenie v circle pitoch, ale aj okamihy, keď sa vynárajú ťažkotonážne gitarové steny, mohutné plochy bicích a aj melodické prvky. Zaujímavosťou je, že SURGERY sú prípad, keď naživo je to o niečo väčší „chliev“, ako zo štúdiových nahrávok. Miestami na mňa dýcha z ich vystúpenia až death/grindový závan. Na konci odprezentujú aj výborný nový song „Violence“, ktorý dal za ich predvedenou divočinou peknú bodku. A nielen za ich vystúpením, ale aj za programom metalového dňa festivalu Kongenfest.

Setlist SURGERY: „Knot in the Head“, „Image in the Mirror“, „River in Silence“, „Clinic Death“, „Absorbing Roots“, „Brutality“, „Mental Demise“, „Grime“, „Depressive Reality“, „Violence“

Na to, v akých podivných časoch, ktoré neprajú žiadnym koncertným akciám, aktuálne žijeme, sa metalový piatok určite podaril. Potešilo aj vydarené počasie. Veľmi na rýchlo poskladaný line-up tentokrát priniesol viac death metalu, no ponúkol aj istý odklon a oživenie (minimálne LUNOKHOD), ale hlavne zaujímavého headlinera v podobe HYPNOS.

Čakal som, že po tom, ako sa opäť rozbehnú koncertné aktivity, tak ľudia budú po takýchto akciách viac hladní a prejaví sa to aj na väčšej účasti. Čím určite netvrdím, že návštevnosť bola zlá (nemám konkrétne čísla), ale je jasné, že stále to môže byť ešte lepšie. Na záver patrí vďaka všetkým, ktorí sa akokoľvek podieľajú na fungovaní tohto podujatia. Budúci rok náš čaká jubilejný desiaty ročník, tak uvidíme, čo si pre nás organizátori prichystajú.

PLUSY:
Koncert HYPNOS, rýchla reakcia organizátorov na vypadnutie HUMAN HUMUS, aj napriek nie ideálnemu hraciemu času energický výkon SURGERY

MÍNUSY:
Žiadne

Foto: Matej Slovák

Páčia sa vám naše autorské články? Ak máte záujem, môžete nás podporiť ľubovoľnou sumou. Peniaze využijeme na prevádzku Valhalla.sk.

Miroslav Krausko

Redaktor Valhalla.sk