Práve bezprostrednosť absentovala na posledných doskách veteránov GRAVE DIGGER. Zmenou by mohla byť novinka „Fields of Blood“, ktorou si súčasne pripomínajú najjagavejšiu časť svojej histórie.

GRAVE DIGGER – Fields of Blood

Zdá sa, že Nemcom je príslovie o nevstupovaní dvakrát do tej istej rieky, nanajvýš cudzie. Aj preto, lebo ich najnovší prírastok je už tretím návratom na históriou opradené a krvou zmáčané Škótske vysočiny. Tým prvým bol legendárny zárez „Tunes of War“ z roku 1996, ktorý priniesol ikonické refrény, nesmrteľné melódie a riffy burácajúce ako mašírujúce šíky horalov. Vznikol tak klasický materiál, ku ktorému sa kapela občasne vracia. Spomeňme oslavy ich tridsaťročného výročia na festivale Wacken Open Air 2010. Vtedy sa odohral celý album a odtiaľ pochádza aj obľúbený záznam „The Clans Are Still Marching“.

Druhé obzretie dostalo názov „The Clans Will Rise Again“ a ním sa po prvýkrát uviedla nová posila za gitarou – Axel Ritt, ktorá je momentálne najdlhšie slúžiacim sekerníkom prekonávajúc tak esá Manniho Schmidta a Uweho Lulisa. Týmto zárezom však začala éra, ktorá obsahovala asi najviac zakopnutí v doterajšej histórii hrobárov, do skladieb sa čoraz viac vnášala sterilita, riffy akosi otupeli, nápady zvetrali a melódie sa začali opakovať.

„Fields of Blood“ ja albumom, na ktorom je badať opätovné iskrenie a entuziazmus. Akoby škótska tematika aj tentokrát fungovala ako potrebný života budič. Nejde len o bezduchý kolovrátok vyprahnutých gitár. Zdá sa, že Axel nalial do svojho riffo-stroja poriadne obohatenú zmes. Skladbám nechýba razancia a údernosť, refrénom hymnickosť a výpravnosť. Zvolená koncepcia podporuje, aby sa tu striedali plochy honosnej majestátnosti s gradujúcou epickosťou alebo aj s clivými zádumčivými okamihmi.

Tvorba GRAVE DIGGER bola zakaždým o zdrvujúcom refréne a riffoch, ktoré pomleli čo im stálo v ceste, ikonickom hlase Chrisa Boltendahla a samozrejme melódiách, ktoré príchodom Axela ešte nabrali na väčšej váhe. Aktuálny materiál je kdesi na pomedzí línie posledných dosiek a súčasne sa nevyhnutne vracia do druhej polovice deväťdesiatych rokov, kde razancia gitár i rachot refrénov ťali hlavy. Gitary si zachovávajú novodobú ladnosť a melodickosť, riffmi a atmosférou však smelo pokukávajú do minulosti.

GRAVE DIGGER

Spomenuté obzretie sa je niekedy, ale až príliš okázalé. V piesňach nie zriedkavo môžeme nájsť podobné motívy úchytkami pripomínajúci dávnejšie časy. Nedá sa povedať, že by pôsobili obzvlášť rušivo, zapadávajú do zvoleného scenáru a organicky prepájajú prítomnosť s časmi dávnymi. Postrehnúť možno aj kompozičnú rozmanitosť nesúcu sa naprieč celým albumom, bohatšiu vrstevnatosť skladieb, ba i miestami nie úplnú predvídavosť, ktorú v rámci tak zošnurovaného žánru ako heavy metal možno docieliť. Dozaista tomu dopomáha použitie rozličných druhov gájd, kláves, či dokonca spestrením je aj prítomnosť zboru LES TAMBOUR DU BRONX.

Už prvé tóny intra „The Clansman’s Journey“ odkazujú na úvod „Tunes of War“ a hneď nasledujúca „All for the Kingdom“ tento pocit len umocní tým ako okato pripomenie „Scotland United“ zo spomenutého albumu. Dojem vylepší heroicky cvendžiaci refrén a kaskádové neo-klasické sólo. Pokračuje prudko melodicky nákazlivá „Lions of the Sea“ a dravo agresívna „Freedom“ s parádnym bridžom a kvílivou gitarou.

Vrchol albumu dostal meno „The Heart of Scotland“ a nielenže ho zdobí hrmiaci refrén, neúprosne vokálne linky, režúce gitary, ale aj nezastaviteľne gradujúci záver. Naopak, do precítených polôh nás dostane balada „Thousand Tears“, ktorá je súčasne Chrisovým duetom s Noorou Louhimo (BATTLE BEAST), nepôsobí ako klišé, ale naopak, vskutku pôvabne a tklivo.

U piesní „Union of the Crown“, My Final Fight“, Gathering of the Clans“ a „Barbarian“ je to premenlivo až oblačno. Klasický rukopis kapely od rýchlejších či hopsavejších až po hutnejšie „heavy“ kúsky s viac či menej podarenými refrénmi či riffmi. Zato „Fields of Blood“ vsádza na košatejšiu štruktúru, prirodzenú zmenu tempa, ozvláštni ju použitie gájd či akustickej gitary, a skvelo klenutý refrén. Jens Becker sa blysne svojim podmanivo ponurým basgitarovým umom v záverečnom outre „Requiem for the Fallen“.

Tretí návrat heavy/power metalových veteránov GRAVE DIGGER na Škótke vysočiny pôsobí nanajvýš výživne. Novinka „Fields of Blood“ so všetkou cťou nadväzuje na legendárny odkaz albumu „Tunes of War“ disponujúc klasickým rukopisom hrobárov.

Hodnotenie autora: 7,5 / 10

Páčia sa vám naše autorské články? Ak máte záujem, môžete nás podporiť ľubovoľnou sumou. Peniaze využijeme na chod nášho webu.

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Ján Magdoško

Redaktor Valhalla.sk