Po prvom spustení intra som si skontrolovala, či mam spustený skutočne nový album AVULSED, alebo či sa mi nespustil z disku nejaký z hororov. Už táto skutočnosť mi naznačila, že od hororu a hektolitrov krvi tento hudobný počin nebude mať ďaleko a nemýlila som sa. Hneď ďalšia skladba „Dead Flesh Awakened“, ktorá je v strednejšom tempe odhaľuje pointu celého albumu a tým sú zombie hody a  radovánky nad čerstvým mäsom. V rovnakom duchu, avšak podstatne rýchlejšom tempe, pokračuje album skladbou „Z-Hunter“, v ktorej ako aj v ostatných Dave Rotten predvádza hĺbku, hrubosť a sýtosť svojho nezameniteľného growlu. Gitary ponúkajú riffy jeden za druhým a miestami  ich rýchlosť pripomína kolesá rozbehnutého vlaku. Klepačky sa vyskytujú v prevažnej väčšine minutáže skladieb, len sem tam si Oscar oddýchne pri krátkych zmenách tempa, ktoré sú tak rýchlo kompozične spracované, že naozaj máte poci,t že idete v rútiacom sa vlaku bez bŕzd.

Pri skladbe „…Was Not My Blood“ na pár krátkych sekúnd sa rytmus v začiatku skladby spomalí, ale len preto, aby sa opäť strmhlav rozbehol, presne ako žraví zombíci v hororoch. Hra s efektami a hlasom naozaj navodzuje pocit, že počúvate soundrack k hororovému filmu a jasne si viete predstaviť rôzne krvavé scény. Pri tejto skladbe je snáď najvýraznejšie použitie grindového vokálu (klasické kvičanie). Proste, samá krv, krv a opäť striekajúca krv. Tento pocit sa nezmení ani v nasledujúcej hymnickej skladbe „Horrified by Repulsion“ ani pri rýchlotempovej „Zempiro“.

Približne v polovici albumu príde nečakané uvoľnenie v podobe krátkej jemnej, melancholickej inštrumentálnej, akoby renesančnej skladby „Elegy for the Rotting (Interlude)“, ktorá tvorí absolútny kontrast voči zvyšku albumu. Akoby oheň Mordoru na dve minúty ochladol a znežnel pri dotyku bieleho pierka. Po uplynutí skladby však je biele pierko, neľútostne opäť hodené do vykusnutých dier v telách obetí zombíkov a zmáčané krvou songom „Unborn of the Undead“, v ktorom začiatku gitary režú absolútne najostrejšie ako sa dá. Po ňom opäť veľmi rytmická a atmosferická klepačka „Brainsuck“, po ktorej nasleduje titulná skladba albumu „Zombie Ritual“. Osobne by som za titulnú z hľadiska inštrumentálneho zvolila inú, ale pravdepodobne text pre kapelu zavážil viac. Na skladbe mi príde zaujímavý asi len orientálny motív v úvode.  Ďalší kúsok s názvom „Cannivegan Corpse“ a po ňom nasledujúci  „Cult of the Living Dead „ je pre mňa možno trochu vata, ale plynule ma previedla k finále, ktoré je ako pomalé postupné vydýchanie po šialenom cvale. Takže, po dohraní posledných sekúnd neostáva žiadne zrýchlené tempo a môžete ísť pokojne stavať papierový model, navštíviť babičku alebo piecť bábovku.

Nebudem porovnávať album s predošlými ,lebo ako som priznala pár rokov som kapelu nesledovala, ale je to presne ten istý AVULSED, ktorý som mala pred rokmi rada. nezmenený, vyžívajúci sa v goreovom motíve a vo svojej podstate jednoducho priamočiary a priamočiaro jednoduchý. Možno nič prevratné a hodné superlatív, ale každopádne hodnotný príspevok v rámci žánru.