Pri tomto opuse ma napáda jedno slovo a to rozmanitosť. Sú tu použité rýchle vypaľovačky ako „Astaroth“, či výborná „Asmodee“,  poprepletané pomalšími melódiami vytvárajúcimi atmosféru napríklad v „The Necromancer“. Vo veľkej miere sú tu použité zborové vokály, ktoré dávajú nahrávke nádych majestátnosti. Natrafíme tu aj na rôzne intrá, ktoré by sa nestratili ani u takých NILE. Na albume hosťuje bývalý spevák AMORPHIS a AJATTARA Pasi Koskinen, konkrétne v skladbe „Opium Black“ a takisto speváckej hosťovačky sa zúčastnil aj Joakim Stabel, ktorý hral v roku 1991 v kapele na basgitaru.

Kapela obohatila svoju hudbu v niekoľkých skladbách aj  klavírom alebo v skladbe „Infinite Infernalis“ zaznie okrem klavíra aj akustická gitara. Spomeniem aj dve inštrumentálky, ktoré otvárajú a zakončujú nahrávku pričom hlavne tá posledná je fakt vynikajúca a je priam ako vystrihnutá z nejakého filmu.

Nahrávka nemusí hneď zaujať a v kombinácii s veľmi dlhou stopážou to nie je práve najlepší prípad pre udržanie vašej pozornosti. Vynechať tak tri, štyri skladby by možno nebolo na škodu pre väčší spád albumu. „Womb Of Lilithu“ nie je zlý album, ale v strednej časti, akoby nahrávke občas dochádzal dych a najlepšie veci sa dejú na začiatku a na konci albumu. Keby novinka obsahovala viac takých skladieb ako najlepšie kúsky na ňom „Splendour Nigri Solis“, „Furfur“ (moja najobľúbenešia ) alebo „Asmodee“ a „Marchosias“, tak by bolo hodnotenie určite vyššie.