Popravde, neviem si veľmi predstaviť ani jednu z nových piesní, ako na ne ľudia šalejú na koncertoch MINISTRY. Všetky skladby sú v strednom tempe, Al si tento krát dal opäť záležať najmä na elektronických častiach. Samozrejme, sem tam sa to v jednotlivých skladbách rozbehne, už máte ten pocit, že to takto pôjde po zvyšok albumu, ale potom príde sklamanie, pretože ďalšia skladba je ešte väčšia haluz. Nechcem nikoho uraziť, ale pri počúvaní „From Beer to Eternity“ som mal opäť pocit, akoby Jourgensen začal opäť fičať na drogách…, inak si to vysvetliť neviem. Alebo sa chcel vrátiť v čase do roku 1992, kedy sa snažil vo svojej hudbe najviac využívať elektroniku, ale tento krát sa mu to nepodarilo.

Novinka má priemerný úvod, do ktorého patria skladby „Hail to His Majesty“ a „Punch in the Face“. Potom album pokračuje asi tým najlepším, čo ponúka (avšak fakt to treba brať ako priemer) „PermaWar“, „Perfect Storm“ a „Fairly Inablanced“. Zvyšok albumu už začína liezť na nervy a je doslova absolútne nezaujímavý. Vôbec som nechopil skladbu „The Horror“ (elektro haluze, hovorené zmixované slová, nie ďakujem, neprosím). Ešte do kategórie priemerných by som zaradil aj „Side FX Include Mikeys Middle Finger (T.V.4)“ a „Lesson Unlearned“. Za tým nasledujúce dve dlhé skladby „Thanx But No Thanx „ a „Change of Luck „ sú nesmierne zdĺhavé a nudné. V druhej spomínanej, jemné gitarové vybrnkávačky trvajú snáď 5 minút) zaujme akurát ženský čistý hosťujúci vokál v kombinácii s Alovým hlasom. Škoda, že ako záver tejto skladby nie je podstatná časť tohto albumu.

Záver nahrávky je typický. „Enjoy the Quiet“ je haluzná skladba so šumom davu a hlasu z vysielačky. Milovníci neštandardných eletkro prvkov si možno prídu na svoje, no ja v nich na tejto nahrávke nevidím žiadne opodstatnenie a navyše s nahrávkami MINISTRY z rokov 1992 alebo 1996 sa nedajú vôbec porovnať. Na recenziu som mal k dispozícii album aj s dvoma bonusmi a síce „PermaWar Remix“ a „Thanx For the Dub Remix“. Okomontujem to iba tak, že buďte radi, ak ste ich nepočuli, tieto remixy za veľa nestoja…

Nechcem byť neúctivý ku kapele, ktorú mám rád, ale žiaľ nedá sa inak. Je pravda, že na tomto albume sa trošku ešte podieľal aj zosnulý gitarista Mike Scaccia (23.12.2012 zomrel na infarkt), ktorý vlastne prehovoril Ala na predošlú nahrávku „Relapse“. Ja pevne verím, že tento album nie je poctou práve tomuto gitaristovi (nečítal som rozhovory s Jourgensenom po Scacciovej smrti). Ak mal prísť koniec, tak fakt mal prísť po vydarenom albume „Relapse“ a DVD „Enjoy the Quiet – Live at Wacken 2012“ a MINISTRY by odišli so cťou. Na tejto nahrávke, akoby Jourgensen potvrdil svoje slová, že industrial ho nebaví, tak na ňom spackal skoro všetko. Veľká škoda…, ja len dúfam, že tento album ozaj nebude posledným v histórii MINISTRY. Prečo? Ak sa majú rozlúčiť, tak so cťou a poriadne vydareným albumom. Na strane druhej, ak by sa však mal v takomto duchu niesť aj nasledujúci (zatiaľ to tak samozrejme byť nemá, ale u Jourgensena človek nikdy nevie), tak nech sa nato už kapele radšej vyserie…