Hneď v úvode napíšem, že TRIVIUM mám rád. Poctivo sledujem ich vývoj od albumu „Shogun“ (2008), ktorý potom dokázali prekonať už iba jedným albumom. Ale poďme pekne po poriadku.

TRIVIUM – What the Dead Men Say

Kapela má na svojom konte s novinkou už deväť dlhohrajúcich albumov. Američania debutovali v roku 2003 albumom „Ember to Inferno“. Matt Heafy je fantastickým frontmanom, ktorý geniálne ovláda gitaru, rovnako tak spev. Časť kritickej verejnosti prirovnávala TRIVIUM v ich začiatkoch ku kópii METALLICY, ja si to však vôbec nemyslím.

V roku 2011 vydáva kapela pre mňa neprekonateľný album s názvom „In Waves“ (recenzia TU). Týmto albumom si absolútne získali na svoju stranu. Matt Heafy nedávno hosťoval aj Nergalovi na jeho projekte ME AND THAT MAN (recenzia TU), tam sme mohli počuť jeho fantastický vokál v inej podobe. Matt dokonalo spojuje svoj vokál so svojou gitarovou zbraňou. Sila jeho autorskej linky je neskutočná. TRIVIUM vedia vystrúhať geniálne riffy, po ktorých príde spevavý refrén, ktorý si dokážem pospevovať dlho. Áno, stále hovoríme o metalovej kapele.

Novinka „What the Dead Men Say“ je veľmi silným materiálom. Musím povedať, že určite silnejším, ako jeho predchodca z roku 2017 „The Sin and the Sentence“. Je priamočiary a zvukovo vyvážený. Nemá slabé miesto, čo považujem za veľmi silnú stránku. Nie je vyplnený žiadnou vatou, ani balastom. Jednoducho, metalová nahrávka s perfektnými gitarovými prvkami, rovnako tak rytmikou, a hlavne spevom Matta Heafyho. Novinka je svieža, má gule a jasný smer. „In Waves“ ostane naďalej na mojom osobnom piedestáli na prvom mieste, ale táto novinka bude veľmi blízko neho.

Moderne znejúci metalový album otvára inštrumentálna záležitosť, ktorá sa akoby bez povšimnutia prehupne do silnej skladby, ktorá nesie názov albumu, a už tá dá znať, že priamočiarosť bude najsilnejšou devízou novinky. „Catastrophist“ má neskutočný nástup. Brutálna skladba, ktorá ma jednoducho nenechala len tak pri písaní tejto recenzie sedieť.

TRIVIUM

Mimochodom, album znie veľmi optimisticky. Takto znie moderná metalová muzika v roku 2020. Pieseň „Bleed Into Me“ začína brutálne bublajúcou basou. Musím sa pri tomto songu pristaviť, nielen pre jeho hutnosť a silu, ale aj pre čistý vokál. Matt znie úžasne. Prechody z čistého spevu do thrashových polôh mu idú naozaj neskutočne. A hlavne, uveriteľne a prirodzene. Práve čisté polohy Mattovho spevu ma na tomto albume bavia zo všetkého asi najviac.

Asi najrýchlejšou skladbou na albume je „The Defiant“. Thrashový náklad ako prasa. Usmievam sa a veselo kývam hlavou do rytmu. Album naberá každou skladbou na obrátkach. Absolútna sila gitarových riffov a dokonalá melodickosť piesní. Aj toto zdobí novinku, ale vlastne sme už na to zvyknutí počas celej kariéry týchto Američanov.

„Scathering the Ashes“ je riadnou nášľapnou mínou. Viete čo je na tomto albume najsilnejšie? Že nedokážem vybrať jediný song, ktorý by sa mi páčil najviac. Novinka je ako celok natoľko konzistentná a silná, žeby to bol naozaj pre mňa problém. Opakujem: perfektné melódia, dokonalé gitary a fantastický vokál. „Bending the Arc to Fear“ znie veľkolepo. Najprogresívnejšia pieseň na nahrávke.

Záver obstaráva „The Ones We Leave Behind“. Do pozornosti dávam sólo, ktoré tam Matt vystrihol. Vlastne, on ich vystrihol do všetkých songov. Ale toto zaujalo preveľmi. Ak sa bude moderný metal uberať týmto smerom, nemám o neho v týchto ťažkých časoch žiadne obavy.

TRIVIUM dokazujú svoje kvality už niekoľko rokov. Aj keď dokazovať nikomu nič nemusia. A hlavne, istotne nie sú žiadnou kópiou METALLICY. Hudbu robia srdcom a po svojom.

Hodnotenie autora: 8,5 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Jano Marton

Redaktor Valhalla.sk, slovenský básnik a spisovateľ. „Píšem, lebo mám rád mojich klaunov s krídlami tam hlboko dnu… vdýchnite, alebo nie.“