Albumovú novinku „Savages“ opäť produkoval uznávaný Terry Date (SLIPKNOT, PANTERA, DEFTONES, DREAM THEATER a mnoho ďalších). Zásadná zmena prišla aj v zostave, keď za bicími nahradil Davida Kinkadeho Maxov syn Zyon. Mimochodom, ten sa mihol na predchádzajúcom albume v jednej skladbe, keď nabubnoval „Revengeance“.

Čo vlastne očakávať od SOULFLY? V podstate majú zaužívaný sound, no pritom všetci vedia, že Max niečím prekvapí. Zmes osvedčených postupov a pár drobných prekvapení sa mu podarilo aj na novinke „Savages“. Zmes tvrdých, hutných a úderných riffov prepletených s vynikajúcimi gitarovými sólami a nezameniteľným Maxovým vokálom prinášajú porciu kvalitnej SOULFLY muziky. Aj napriek tomuto si dovolím tvrdiť, že novinka je oproti pre mňa prvoplánovému albumu „Omen“ z roku 2010 na úplne inej kvalitatívnej úrovni.

Písal som aj o prekvapeniach. Tie prichádzajú v podobe zaujímavých a nezvyčajných gitarových vsuvkách v „Bloodshed“, „Cannibal Holocaust“ alebo „Ayatollah of Rock n Rolla“. Dokonca máme možnosť počuť samotného Maxa na štvorstrunovej  gitare, Marca hrať na flamenco gitare a Tonyho na akustickej base. Zaujme určite aj španielčina v „El Comegente“ (tu počuť v závere aj spomínanú flamenco gitara).

Čo je však najpodstatnejšie, tak to je stopáž viacerých piesní. Už v minulosti sa na albumoch SOULFLY ocitli jedna až dve dlhšie piesne. Tento krát ich je na albume oveľa viac. Hneď úvodná „Bloodshed“, „Ayatollah of Rock n Rolla“ a „El Comegente“. Priemerne majú tieto piesne okolo siedmych minút. Avšak všeobecne majú aj ostatné skladby v priemere 5 a viac minút. Klasickejšie pre SOULFLY, teda krátke, úderné a priamočiare piesne až na jednu výnimku nenájdete. Tou je „Cannibal Holocaust“, mimochodom naozaj úderná a so správnym driveom, tak typickým pre SOULFLY.

Samozrejme, že ani na novinke nechýbajú zaujímavý hostia. Hneď v úvodnej „Bloodshed“ sa predstaví Igor Cavalera jr., zaujal aj Jamie Hanks (I DECLARE WAR) vo „Fallen“, rockový spevák Neil Fallon (CLUTCH, THE COMPANY BAND) v „Ayatollah of Rock n Rolla“ a Mitch Harris (NAPALM DEATH) v „K.C.S.“, kde najmä v úvode skladbe vydáva zo svojho hrdla chaotické a výborné škreky a samozrejme pieseň obohatil aj svojim gitarovým umením.

K dispozícii som mal verziu aj s dvoma bonusovými skladbami „Fuck Reality“ a už deviaty pokračovaním „Soulfly“. Prvá menovaná je jednou z najlepších na albume, aj keď je ako bonusová. Má naozaj hutné a tvrdé tempo, ktoré sa v závere vyvinie až do chaotického a zbesilého tempa, ktoré je neskôr prejde do zaujímavej gitary a úplný záver obstará hutné a rezavé tempo, ako v úvode. Navyše niekedy človek rád uletí na takomto pravdivom názve. A „Soulfly“? Samozrejme, je to už tradícia mať tieto nezvyčajné skladby na albumoch tejto kapely, no opäť raz mi príde úplne zbytočná. Všetci vieme o tom, že Max a spol. vedia spraviť absolútne nezvyčajné piesne, že sú zruční muzikanti. Aj táto verzia mi (už po niekoľkýkrát) príde ako úplne zbytočná, silená a bez duše.

Celkovo je novinka od SOULFLY vydareným počinom. Niektoré časti pri počúvaní celého albumu už omrzia, ale Max tento krát namiešal zaujímavú zmes, ktorá sa mu rozhodne podarila. Medzi najlepšie piesne na albume patria „Cannibal Holocaust“, „Ayatollah of Rock n Rolla“, „Fallen“, „This Is Violence“, „K.C.S.“, „El Comegente“, „Soulfliktion“ a „Fuck Reality“.

Narozdiel od môjho kolegu nepočujem na aktuálnej placke žiadne výrazné prekvapenia. Opäť množstvo hostí, prevarených ríffov a typických fráz, na ktorých stavia Max jednotlivé skladby. Pár ich síce stojí za to (chytľavá „Spiral“, heavy „Bloodshed“ alebo nárez „Cannibal Hollocaust“ ), ale ako celok album prestane baviť po pár dňoch. Na rozdiel od SEPULTURY a jej „mediatora“ vôbec nerastie, nie je v ňom kúzlo opakovaného počutia a objavovania nových zákutí. Max, Max, Max. Čo tak si dať aspoň na pár rokov pauzu?