„Pustovník“ sa nahrával v SPK Audio pod dohľadom Miroslava Speváka. Mix a mastering mal na starosti William Blackmon vo švédskom štúdiu The Overlook. Pri debute chalani spolupracovali s vydavateľstvom Slovak Metal Army, tentokrát si album vydali vo vlastnej réžii.

ATARAXIA – Pustovník

Tvorbu tohto ružomberského kvarteta nie je úplne jednoduché zaškatuľkovať. Vo svojej muzike kombinujú crust, hardcore, ale aj zúrivejšie momenty vhodné pre grindcore či švédsky death metal. Avšak s tým grindom by som už pri novom albume veľmi neoperoval.

ATARAXIA tentokrát pristúpili k viac „chrastivému“ zvuku a popri hardcorových vsuvkách pridali aj viac melodiky. To, že sa ubralo na zúrivosti, najviac dokazuje umiernenejší a menej uštekaný prejav vokalistu Gabiho, známeho aj z košickej úderky KILLCHAIN. Nedajte sa však úplne zmýliť, pretože údernosti je tu dosť a stále hrá hlavnú úlohu.

Na novinke máme v priemere dvojminútové a vo svojej podstate priamočiare skladby. Treba dodať, že na to nutne nepotrebujú klepačky, tých je poskromne. Po pár vypočutiach síce odhalíte šablónu, podľa ktorej kapela pristupuje k novým songom, ale nepredstavuje to výrazný problém.

ATARAXIA

Celková stopáž je krátka, niečo cez dvadsať minút, takže nie je priestor, aby vám to začalo pripadať obohraným spôsobom. Šablónovitosťou najviac trpia spomalenia v hardcorovom štýle, ktorými skladby zároveň aj zhutňujú. Pochvalu si však zaslúži fakt, že na tak krátkej hracej ploche, nie je príliš priestor byť variabilný, no aj napriek tomu je kapela schopná tieto prvky do svojej hudby implementovať. Na mysli mám melodiku a emócie („Nostalgia“, „Finis terrae“, „Pustovník“) a aj skutočnosť, že im taktiež svedčí dlhšia minutáž. Presnejšie ide o tri piesne príznačne zaradené na začiatok, stred a koniec nahrávky („Virtuálny raj“, „Finis terrae“ a „Pustovník“). Práve titulná skladba sa svojim pomalým tempom najviac odlišuje od zvyšku.

Jediný gitarista Jakub Kulašík sa postaral o pestrú paletu riffov, od úderných a s dynamikou pracujúcich, až po tie melodické a náladové. Svojou hrou ponúka mnoho momentov, kedy spozorniete a budete si jednotlivé postupy užívať.

ATARAXIA už od svojho vzniku v roku 2014 vsádzajú na slovenské texty. Inak tomu nie je ani na aktuálnom počine „Pustovník“. Trochu ma prekvapilo, že texty neobstaráva vokalista Gabi, ale už spomínaný gitarista Jakub Kulašík. Každopádne, sú napísané úderným a trefným spôsobom, tak ako aj ich muzika. Venujú sa kritike spoločnosti a moderného sveta, ekologickým problémom a povedal by som, že na novom albume sú spojené ešte jednotnou témou – tým, ako sa mení svet. Textovú stránku podporujú v troch prípadoch aj úvodné intrá.

Pristaviť sa treba aj pri vokálnych linkách. V niektorých úsekoch to totižto drhne a pôsobia krkolomne. Zrejme sa ani Gabimu niektoré časti ľahko nenahrávali. Avšak nejde o nič závažné.

Páči sa mi aj artwork (tu ide určite o kvalitatívny posun oproti debutu), ktorý korešponduje s témami na nahrávke a zároveň má v sebe atmosféru. Jeho autorom je Daniel Goliaš.

Hodnotenie autora: 7 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Miroslav Krausko

Redaktor Valhalla.sk