Presne na čas začala hrať bratislavská rocková skupina ATMOSFERIK. Síce žánrovo troška „mäkšia“ hudba, ako sa tento večer očakávalo, ale vystúpenie to bolo veľmi príjemné. Jednoducho hravé, veselé a udržujúce posedávajúcich ľudí v nálade na dobrý koncert. ATMOSFERIK som videla prvýkrát a musím povedať, že ma zaujali. Kapela nám ponúkla zmes moderných prvkov a starého hard rocku, ktorý ak je dobre zahratý, nikdy nesklame. Hlavným ťahúňom kapely je samozrejme výrazná speváčka, ale veľmi dobre ju dopĺňal basgitarista. Akoby títo dvaja mali na starosti šou a zvyšok si to svoje „už len odohrá“. Aj keď bola táto disproporcia dosť výrazná, celkový dojem z ich vystúpenia to nepokazilo.

Pri ďalšej predkapele to už bolo trošku horšie. Dlho som zvažovala, či ich prejsť iba uvedením názvu alebo napísať svoj názor, ale v záujme objektívnosti som sa rozhodla pridať aj týchto pár riadkov venovaným skupine TRISTANA z Považskej Bystrice. Neviem, čo sa s touto kapelou už dlhšiu dobu deje. Majú na slovenské pomery veľmi slušne rozbehnutý manažment, imidž a ani skladby nie sú zlé…, ale. Toto bol druhý koncert TRISTANY, ktorý som mala možnosť vidieť a opäť som bola sklamaná, doslova až znudená výkonom kapely. Pritom každý v skupine je skúseným a vyhratým muzikantom, avšak spolu v celkovom vyznení sa akoby nenašli. Nezdieľajú a nevysielajú žiadnu energiu, dravosť až agresiu, ktorú si metal vyžaduje. Kapela by si mala spoločne pozrieť záznam z niektorého svojho koncertu a vnímať sa ako celok a nie každý sledovať iba seba… Alebo sa správne naštvať a získať energiu, ktorú metalová kapela musí mať v povinnej výbave.

ARAKAIN sa ako vždy trúsil na pódium postupne a rovnako ako vždy svoju pozíciu zaujal ako posledný spevák Honzík Toužimský. Pódium je však silné slovo, nakoľko sála bola maličká a tak aj javisko bolo maličké, od fanúšikov vyvýšené len na výšku dvoch schodíkov, bez zábran a ochranky. Celková atmosféra bola takmer rodinná, kontakt s fanúšikmi úzky a nálada výborná. Kapela v zložení Honzík Toužimský, Jirka Urban, Mirek Mach, Zdeněk Kub a Doxa Doksanský boli v rovnako dobrej uvoľnenej nálade. Ako bolo turné prezentované, tak sa aj stalo.

Odzneli všetky veľké hity z prvých dvoch albumov ako „Thrash the Thrash“, „Ne! (Jdi a zabíjej)“, „Šeherezád“, „Gilotína“, „Kamennej anděl“, „Pán bouře“, „Schizofrenia“ a aj môj obľúbený „Amadeus“. Všetky skladby boli odohraté v dokonalosti a medzi jednotlivými piesňami sa Honzík  venoval naplno fanúšikom. Podal si ruky s celým prvým a časťou druhého radu, porozprával sa s malým chlapcom pod pódiom a potešil sa, že metal má pokračovateľov. Dokonca si vypýtal pre celú kapelu po panáku Fernetu, čo aj dostal a medzi hraním sa tak kapela „posilnila“. Nakoniec odzneli aj tri skladby z iných, ako prvých dvoch albumov. Postupne to boli „Orion“, „Ku Klux Klan“ a úplne posledná pieseň večera „Proč“, ktorá odznela po asi 7 minútovom skandovaní „Co je? Co je? Co je?“

Bol to rozhodne iný koncert, na aký sme pri vystúpeniach ARAKAIN zvyknutí, avšak na jeho kvalite to neubralo. Metalu sa dostalo všetkým štedrým dielom, komorná atmosféra zblížila kapelu s fanúšikmi a s dobrým pocitom všetci odchádzali spokojní a unavení od headbangovania a skandovania.
 
PLUSY:
Priateľská atmosféra, komunikácia kapely s fanúšikmi, zazneli srdcovky starých skalných fanúšikov
MÍNUSY:
predkapela TRISTANA, opitý fanúšik, ktorý otravoval okolostojacich