Jedným zo špecifík tohto zoskupenia bol osobitý trojhlas v zastúpení Jeannette Marchewka, Andy B. Frank (BRAINSTORM) a David Readman (PINK CREAM 69), ktorý sľuboval nielen pestrosť a farebnosť, ale aj intenzitu a energiu. Nie zriedkavo sa však stávalo, že na koncertoch absentoval jeden či druhý spevák. Zažiť túto trojicu pokope bolo skôr ojedinelým zážitkom. Davidova účasť v ďalších spolkoch a regulárna Andyho práca popri povinnostiach v BRAINSTORM spôsobovali neraz problémy v plánovaní štúdiových či koncertných aktivít.

ALMANAC – Rush of Death

Nanešťastie a v konečnom dôsledku i nevyhnutne obaja pred začatím prác na novinke odišli z radov ALMANAC. Ich náhradou sa stal neznámy Patrick Sühl a Frank Beck z GAMMA RAY. Novo vytvarovaná trojica mala tak neľahký údel vyrovnať sa tej predchádzajúcej. Nebudem ani veľmi predbiehať keď poviem, že sa tak nestalo a nepomohla k tomu ani kvalita súčasnému materiálu. Výpočet zmien uzatvára Kevin Kott známy z MASTERPLAN, ktorý hádam ukončil hľadanie vhodného bicmena po dlhotrvajúcom „šaškovaní“ na tomto poste, keď doterajší „borci“ zlyhávali najmä v živom hranní.

„Rush of Death“ je podobne ako minulé záseky koncepčným dielom, námetom ktorého sa stali gladiátori. Dosku ako takú možno rozdeliť na dva celky. Ten prostredný, ukotvený v minulosti a vystlaný orchestráciami, je akýmsi pokračovaním „Suite Lingua Mortis“ opusu z LP „Speak of the Dead“ od RAGE (Smolskeho predchádzajúce pôsobisko). Pojednáva o starovekých gladiátorských hrách a ich neľútostných účastníkoch. Zvyšok materiálu je venovaný novodobým gladiátorom, taktiež žijúcim na hrane smrti, teda konkrétne automobilovým pretekárom. V týchto skladbách absentuje orchestrálna zložka a dominovať by mala číra metalová nespútanosť.

Album aj tým, že na ňom ubudlo orchestrácií nie je tak bombastický a nepôsobí veľkolepo či nadýchane ako prvotina „Tsar“ (recenzia TU). Horšie je však to, že jednotlivým piesňam chýba refrénová údernosť a rukou v ruke s tým spojená vokálna agilita, ktorá by rozpumpovala jednotlivé slohy a explodovala melodickou erupciou ako tomu bolo u „Kingslayer“ (recenzia TU), kde sa to len hemžilo hitmi. Tu na piesňach badať vokálne limity jednotlivých spevákov, suverénnejšie znejú až v momentoch, keď spievajú všetci traja. Skladby sú tak akoby potlačované v rozlete a naštartovaný vír energie Smolskiho riffmi odznieva príliš rýchlo.

Aj kvôli tomu, že sa nepodarilo prísť so skladbami, ktoré by výraznejšie uhranuli príťažlivou melódiou, pôsobivým refrénom, či pôsobili o kúsok trvácnejšie, sa do popredia derie inštrumentálna zložka skladieb, nad ktorou prirodzene čnie Victorova hra. Jeho charakteristická húževnatosť a obratnosť je spoznateľná od prvého tónu, aj keď aj on z toho bohatého priehrštia riffov sem-tam vytiahne taký, ktorý pripomenie staršiu tvorbu. Nahrávka sa javí výrazne surovejším rázom, tento dojem je umocňovaný nespočetným množstvom oceľovo chladných a strojovo úsečných riffov.

ALMANAC

Minulým doskám sa darilo nájsť ten správny balans medzi gitarovou ekvilibristikou, orchestrom a melodickosťou, tento raz Victor popúšťa uzdu svojmu majstrovstvu a skladby vyplňuje omnoho výraznejším inštrumentálnym vkladom. Jeho gitara si uzurpuje viac priestoru ako tomu bývalo zvykom po minulé razy.

Úvodný kúsok „Predator“ odštartujú hryzúce gitary, dunivá rytmika a so vzdušným refrénom skladba svojou ladnosťou a ľahkosťou pripomenie predošlú dosku „Kingslayer“. Titulnú položku „Rush of Death“ prezentuje krupobitie upaľujúcich riffov majúcich neraz djentový ráz a refrén snažiaci sa pôsobiť mohutne a popínavo.

Nasledujúcej sekvencii orchestrálnych skladieb „Soiled Existence“, „Bought and Sold“ a „Satisfied“ chýba akákoľvek dramatičnosť, zaujímavých momentov je v nich ako šafranu, a použité orchestrácie pôsobia tuctovo a nemohúcne. Medzihry medzi týmito piesňami, ktoré by mali stupňovať atmosféru, sa javia samoúčelne. Victorova hra je to, čo vyčnieva. Predvádzané typické krkolomné akrobatické i progresívne figúry zastierajú vokálnu či kompozičnú plochosť.

Záverečná trojica piesní „Blink of an Eye“, „Can’t Hold Me Back“ a „Like a Machine“ pôsobia o kúsok menej strojene a strnulo. Vracajú sa k prirodzenosti z úvodu materiálu, skladby sú živočíšnejšie, dravšie s očakávanou bezprostrednou a hravou melodickosťou.

„Rush of Death“ mi v mnohom pripomína album „21“, teda poslednú radovku RAGE, na ktorej sa podieľal Victor Smolski. Profesionálne zahraný, inštrumentálne vyšperkovaný a gitarovo bohatý materiál, avšak bez výraznejších a trvácnejších momentov. Nahrávka si jednoznačne pýta osobitejšie a prieraznejšie vokály a väčšiu refrénovú životaschopnosť.

Hodnotenie autora: 6 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Ján Magdoško

Redaktor Valhalla.sk