Frontman americkej rockovej formácie Myles Kennedy patrí k najlepším a najvýraznejším postavám vo svojom obore. Album „Fortress“ otvára šesť a pol minútová skladba „Cry of Achilles“ a už počas jej počúvania som si kládol otázku, prečo dočerta som o túto kapelu nezakopol skôr. Rock síce často nepočúvam, hlavne nie novú tvorbu, ale úvodná skladba albumu ma donútila premýšľať o zmene postoja. „Cry of Achilles“ je výborná dlhšia pieseň, kde sa umne striedajú pomalé pasáže s rýchlymi. V tých pomalých, aj keď nejde o baladu, si poslucháč všimne Mylesov melancholický prejav, ktorý v okamihu mení na rýchlu slohu a následne energický refrén. Začína to teda dobre.

Druhou v poradí je „Addicted to Pain“. To je spomínaný úvodný singel tohto albumu, ktorý ma priviedol k napísaniu recenzie. Už som spomenul, že táto skladba sa mi veľmi rýchlo dostala pod kožu. Má svoje stále tempo a niečo neznáme jej dodáva status rockového hitu. 

Už po dvoch skladbách na albume si poslucháč všimne jednu podstatnú vec. Skladby nie sú takmer vôbec koncepčné. Áno, obsahovo sa držia témy, ale hudobne sú rôznorodé, pretože Myles Kennedy strieda svoje polohy pomerne často a veľmi šikovne. Kým v úvodnej piesni spieva klasickým „chlapským“ vokálom, v druhej to ťahá o niečo vyššie. Takto sa to strieda na celom albume, čo je výborný krok, drvivá väčšina skladieb má viac ako štyri a pol minúty, no pri striedaní polohy vokálu nehrozí, že by poslucháča omrzeli. Teda aspoň tie rýchlejšie.  Na albume je totiž aj dosť piesní, hudobníci tempo často priškrcujú, ale o tom neskôr…

Po inštrumentálnej stránke sú všetky songy priamočiare. Tým nemyslím bez nápadu, ale jednoducho energické a držia sa svojho tempa. Trochu viac otáčok na ukazovateli tvrdosti gitár prináša „Bleed it Dry“, ktorá ale strieda pomalé slohy s rýchlym refrénom, čo nie je úplne zlé, ale je to ako jazda autom v štýle brzda-plyn. A to sa predsa nemá.

Stred albumu je popravde taký nemastný – neslaný. Skladby síce majú svoj rytmus, v podstate im nič nechýba, ale mňa oslovujú len ťažko. Asi som si na základe vopred vypočutého singlu určil vysoké nároky, no v ostatných piesňach sa totiž narozdiel od singlu menia rytmy z rýchlych na pomalšie. To síce občas nie je na škodu, ale nič sa nemá preháňať. Albumu „Fortress“ jednoducho chýba ďalší poriadny „nářez“. Pri najpomalších skladbách, baladách ako napríklad „Lover“ je melanchólia v Mylesovom hlase naozaj výrazná. Toto sa prenáša aj do množstva ďalších skladieb a utopistické zmýšľanie cítiť teda aj v ostatných, ktoré nie sú baladami. S tematikou albumu to síce sedí, ale rocková nahrávka by predsa len mal mať viac energie a bojovnosti.

Tú našťastie prináša záver albumu a pieseň „Cry a River“, ktorá je síce tiež líznutá pomalšími pasážami, ale podarený refrén na ne dáva veľmi rýchlo zabudnúť. Úplne na záver sa na tejto nahrávke nachádza rovnomenná skladba ako celý album. Jej stopáž sedem a pol minúty podľa predchádzajúcich skúseností dáva tušiť, že opäť pôjde o pomalú vec a prvá minúta tomu dáva za pravdu. Veci sa ale menia pri prvom refréne. O baladu bezpochyby ide, ale „Fortress“ je naozaj skutočná a podarená rocková balada. Z predchádzajúcich skladieb šiel dojem uplakanosti a zbabelosti. „Fortress“ je však ozajstná chlapská rocková balada – asi ako keď si v krčme večer na vybitie zlosti dáte päť panákov tvrdého a potom obviňujete všetkých naokolo vrátane seba, ale stále ste predsa chlap. „Fortress“ navyše ako jediná skladba na albume ponúka dlhšie gitarové sólo, ktoré je vskutku vydarené. Po ňom prichádza inštrumentálny útlm, akoby sa skladba končila, no na poslucháča čakajú ešte posledné dve minúty albumu a s posledným refrénom, ktorý po predchádzajúcej pasáži vyznieva naozaj až elektrizujúco.

Priznám sa, že túto recenziu som mal v pláne mať napísanú už pred vyše týždňom. Nabudený skvelým singlom mi ale ostatné skladby až tak rýchlo pod kožu neliezli. Ak by som túto recenziu zverejnil v pôvodne plánovanom dátume, tak by „Fortress“ dostal nespravodlivo nízke hodnotenie.

Žáner: rock Krajina původu: USA Dátum vydania: 25.9.2013 Vydavateľstvo: Roadrunner Records Web: www.alterbridge.com
Zostava: Myles Kennedy – vokály, gitara Mark Tremonti – gitara, vokály Brian Marshall – basgitara Scott Prillips – bicie, perkusie	Diskografia: One Day Remains – 2004 Blackbird – 2007 AB III – 2010 Fortress – 2013
Tracklist: Cry of Achilles (6:31) Addicted to Pain (4:17) Bleed it Dry (4:45) Lover (5:17) The Uninvited (4:47) Peace is Broken (4:41) Calm the Fire (6:05) Waters Rising (5:40) Farther than the Sun (4:07) Cry a River (4:01) All Ends Well (5:13) Fortress (7:36)	Definitíva: „Fortress“ od Američanov ALTER BRIDGE  nie je ani zďaleka prvoplánový album,  poslucháča si vychováva a pod kožu  sa mu dostáva síce pomaly, ale celkom účinne.

Autor: Fiju



Hodnotenie autora: 5,5 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla