DELAIN na čele so sympatickou Charlotte Wessels (Miss Symphonic Metal Holandsko si necháme na inokedy, ale konkurencia je fakt vysoká) vznikli v roku 2002 vďaka odchodu klávesáka Martjina Westerholta práve zo spomínaných WITHIN TEMPTATION. Nebudeme si klamať, na úzkom symphonic/power metalovom piesočku sa toho nedá vymyslieť veľa, a tak podobnosť v predchádzajúcich albumoch s „konkurentmi“ nebola úplne čisto náhodná.

DELAIN – Apocalypse & Chill

Pri prvom vypočutí mi však novinka „Apocalypse & Chill“ pripomenula inú severskú tvorbu s frontmankou v čele – a to švédskych AMARANTHE. Našťastie to bola ich ranná tvorba, ktorú som pred pár rokmi ešte vychvaľoval, neskôr sa to zvrhlo na prílišný „disco“ metal…

Avšak, späť ku Holanďanom (aj keď pár paralelám s AMARANTHE sa asi ešte nevyhnem). Úvodná skladba „One SecondL je na dnešnú dobu klasický speed metalový vypalovák s rýchlymi riffmi a od začiatku albumu je citeľný elektro nádych, v ktorého duchu sa nesie celá prvá polovica albumu. Hlavne piesne „We Had Everything“ a „Chemical Redemption“.

DELAIN

Veľmi príjemným osviežením je, že v niekoľkých skladbách si to za mikrofónom strihne aj Otto Schimmelpenninck van der Oije, ktorý Charlottin zamatový a pomerne vysoko postavený vokál dopĺňa hutným chraplákom („One Second“, „Burning Bridges“). V druhej menovanej piesni sa dokonca objavia aj zborové vokály, a konečne teda, aj náznak nejakej tej symfonickosti, ktorej je ale na zvyšku albumu pomenej.

Okrem úvodných skladieb je mimoriadne melodickou peckou aj „Lets Dance“, o čom vypovedá aj jej samotný názov. A podčiarkuje vlastne aj názov samotného albumu – nosnou témou nahrávky je láska a vzťahy, no so záverom, že aj keď to nevyjde a všetko sa zrúti, netreba si z toho nič robiť – jednoducho „Apocalypse & Chill“.

Naša dnes už bývalá kolegyňa Darksinia pri recenzovaní predošlého albumu DELAIN (celá recenzia TU) napísala: „Charlotte si texty píše sama a venuje sa skôr osobným záležitostiam so štipkou melanchólie. Snaží sa však, aby v jej textoch minimálne na konci príbehu bolo svetlo nádeje.“ A na tomto sa ani po vyše trojročnej pauze absolútne nič nezmenilo. Je teda na poslucháčovi, či sa negatívne prikloní k tomu, čo sa dá prezieravo očakávať alebo ocení nalinkovanosť.

Hodnotenie autora: 6,5 / 10

1 – absolútny prepadák, 2 – otrasné, 3 – slabé, ale stojí za povšimnutie, 4 – priemer s nedostatkami, 5 – priemer s ambíciami, 6 – dobré, 7 – veľmi dobré, ostane dlho v pamäti, 8 – výborné, 9 – strhujúce, nezabudnuteľné dielo, 10 – genialita, pravá Valhalla

Filip „Fiju“ Slúka

Redaktor a spoluzakladatel Valhalla.sk. Okrem melodického metalu sa vo voľnom čase venuje knihám, internetovej reklame a pivu.